𝖟𝖑𝖔 𝖘 𝖐𝖗𝖎𝖉𝖑𝖆𝖒𝖏

17. Zistenie pravdy.

,,Nie. Idem to skontrolovať." rozhodol sa Klaus a vystúpil z auta von.
Prešiel dopredu a otvoril dvere šoféra. Vystúpila som von a Niklaus triasol hlavou.
Šla som k nemu a pozrela som sa na miesto šoféra. Bolo tam iba telo. Telo šoféra s rozdrápaným hrdlom. Bol to upír. Musel byť.
,,Myslím, že riadenie prevezmem." povedal Niklaus a vytiahol telo šoféra von z auta a odhodil ho na krajnicu.
,,To ho tu chceš len tak nechať?" spýtala som sa.
,,Hádam ho nebudem zvyšok cesty mať v aute. Máš rada zápach rozkladajúceho sa tela?" spýtal sa s úsmevom a nastúpil na miesto šoféra. Neodpovedala som a obišla som auto a sadla som si na miesto spolujazdca.
Keď sme šli, Rebekah otvorila malé okienko, ktoré nás delilo v rozprávaní sa.
,,Čo je so šoférom?" spýtala sa Rebekah.
,,Mŕtvy. Musel to byť upír. Mal rozsiapané hrdlo." povedal kľudne Klaus. Pozrela som sa von z okna a sledovala mihajúcu sa krajinu.

Vzbudilo ma až prudké zastavenie, ktoré mnou otriaslo.
,,Sme tu láska." oznámil mi Klaus. Pretrela som si oči a otvorila som dvere.
Boli sme v meste. Po meste sa prechádzalo iba málo ľudí. Nejaké dámy so svojimi partnermi. Museli to byť presne tie dámy, ktoré si pánov vodia k sebe do bytu, vyspia sa s nimi a tí páni im za to dobre zaplatia. Iné dámy tu byť nemohli. Nie teraz.
,,To tu? Klaus, chcel si mi byť predsa verný, či nie?" spýtala som sa a on zavrtel hlavou.
,,Viem, čo si myslíš. Ale si jediná. Zatiaľ." drgla som doňho a on sa rozrehotal na plné hrdlo.

Vošli sme do podniku, kde bolo plno ľudí. Tým myslím 40 ročný chlapi, ktorý sú slobodní a nemajú kde utratiť svoje peniaze.
Jedine na šlapkách.

Klaus sa predieral dnu a každý ho zdravil. On reagoval iba na pár pozdravov.
,,Poznáš ich?" spýtala som sa zvedavo. Nieje možné, aby ho tu každý poznal.
,,Láska, za tých skoro tisíc rokov nieje miesto, kde by sa Niklaus Mikaelson predtým nenachádzal." povedal s úšklebkom. Iba som prikývla a stále sme sa predierali smerom dopredu.

Boli sme už skoro pri parkete, kde bola nejaká žena tmavej pleti.
Spievala.
Mala naozaj krásnu farbu hlasu. To som musela uznať.
Vlastne bola krásna.
,,Páči sa ti tu?" spýtal sa Niklaus a objal ma okolo pása.
Iba som prikývla. Popravde, bolo asi 100 iných miest, kde by som sa momentálne nachádzala radšej, ale keď je tu Niklaus, nevadí mi to.

Sadli sme si a Niklaus chcel objednať pitie.
,,Ja nechcem." povedala som ešte predtým, než niečo vôbec povedal.
,,Nepiješ? Máš pravdu. Dámy by nemali piť. Ale keď som tu ja, nevadí mi to. Naozaj nechceš?" spýtal sa a ja som zavrtela hlavou.
,,Tak teda tú whisky iba dvakrát, vďaka." povedal a pán prikývol a odišiel.
,,Whisky." zvraštila nos Rebekah.
,,To robíš naschvál, Nik?" spýtala sa prudko.
,,Ale no tak. To zvládneš sestrička." povedal a stisol päste, ako malé dieťa.
Usmiala som sa a upravila som si saténové rukavičky. Rebekah iba pretočila očami a provokatívne sa usmiala.

Po asi hodine sme šli na moje naliehanie do apartmánu. Rebekah zhodnotila, že pôjde inde.
Niklaus iba súhlasil. Zrejme mu to vyhovovalo.
Hneď ako sme prišli do izby sa začal na mňa liepať.
,,Čo to robíš?" spýtala som sa nechápavo.
,,Čo?" spýtal sa rozrušene.
,,Nemám teraz náladu." povedala som urazene a sadla som si na posteľ. Vytiahla som si z vlasov sponu.
On sa zasmial.
,,To je kvôli Elijahovi a Kolovi, všakže?" spýtal sa sarkasticky.
,,Čo? Nie. Je mi jedno, čo robíš so svojími rodinnými príslušníkmi, Niklaus." povedala som a rozčesávala som si vlasy.
,,To určite." zavrtel hlavou a sadol si vedľa mňa na posteľ.
,,Ty mi neveríš?" spýtala som sa a pobozkala som ho na pery.
Zvážnel a začal mi bozkávanie opätovať, no s akousi čudnou horlivosťou.
Otvorila som oči a zistila som, že mal oči podliate krvou. Ani som nestihla reagovať a kusol ma do pery.
,,Au." povedala som a odtiahla som sa. Tiekla mi krv.
,,Mal si povedať, že máš hlad." povedala som a rozopla som si gombík na rukáve.
Pozrel sa na moje zápästie a zavrtel hlavou.
Boli tam dve malé ranky, z ktorých predtým pil.
,,Nemal by som." povedal a odvrátil zrak.
Prevrátila som očami a chytila som ho za tvár.
,,Nebojím sa ťa, rozumieš?" pošepkala som a jeho výraz sa stále nezmenil.
,,Ale prečo? Mala by si."
,,Na tomto svete sú omnoho horšie veci než ty, Niklaus." začudoval sa.
,,Aké napríklad?" spýtal sa s údivom. Neodpovedala som.

Ráno som sa vzbudila a otvorila som oči. Niklaus vedľa mňa neležal. Posadila som sa a pozrela som sa pred seba. Zľakla som sa ako nikdy.
,,Vydesil si ma." povedala som a pozeral sa na mňa so stále rovnakou vážnosťou. Mal zaťatú čeľusť a ruky prekrížené na prsiach.
,,Viem, čo si zač, Lilith." keď povedal túto vetu, zamrazilo ma.

,,O čom hovoríš?" spýtala som sa.
,,Ty dobre vieš o čom hovorím. Nehraj sa so mnou."
,,Nehrám sa." povedala som nervózne.
,,Našiel som ten tvoj denník, keď som niečo hľadal v batožine. Ty si myslíš, že som úplne sprostý."
,,Nie nemyslím." povedala som prosto.
,,Ale áno. Ale nie som. Uisťujem ťa. Čo si vlastne zač?" spoza viečok som sa naňho pozrela a usmiala som sa.
,,To si si už prečítal."
,,Nepochopil som to."
,,Pred chvíľkou si povedal, že niesi sprostý." usmiala som sa a on sa naštval.
Rozbehol sa po mne a zhodil ma na posteľ. Ľavú ruku držal pri mojej hlave a druhou ma dusil.
,,Čo si zač?! Zabijem ťa!" kričal. Chytila som jeho ruku a odtiahla som ju zo svojho hrdla preč.
Kopla som ho a on odletel na druhú stranu izby. Odrazil sa od steny a z nej spadla omietka.
,,Poslednýkrát si sa ma dotkol! Rozumieš?!" kričala som a odišla som z izby preč.
Ostal tam sedieť na podlahe a zazeral na mňa ako sa hovorí, s otvorenou hobou.
Otvorila som dvere a vošla som na chodbu.
Dvere z vedľajšej izby sa otvorili.
,,Čo sa stalo? Ublížil ti?" von vošla Rebekah a bola až príliš zaujatá.
Odstrčila som ju a kráčala som preč.