𝖟𝖑𝖔 𝖘 𝖐𝖗𝖎𝖉𝖑𝖆𝖒𝖏

21. Skoro sto rokov.

Rok 2013:
Po dlhej dobe sme sa s Klausom a s našou rodinou presťahovali späť do New Orleans. Veľa vecí nám v tom spočiatku prekážalo, ale hádam už sa všetko vyriešilo.
S Marcelom to šlo pomerne hladko. Klaus ho presvedčil, že tu môžme ostať.
Uvediem veci na pravú mieru:
Po tom ako sme odišli z Chicaga, Klaus ma premenil v upíra. Chcela som to. Chcela som s ním žiť pozbytok svojho života. Predtým som si hovorila, že odžijem ľudský život, umriem a vrátim sa späť do pekla. Ale nie. Klaus ma presvedčil, že život na zemi vôbec nieje taký zlý, ako Lucifer vravel. Priam na opak.
S Klausom sme boli ako jeden. Dlho sme to ani jeden nemohli pripustiť, ale obaja sme vedeli, že by sme pre toho druhého dokázali zabíjať.

Elijah s Klausom sa už ako tak udobrili. Rebekah bola po tom, ako ju Klaus v Mystic Falls prebral zo svojho skoro 100 ročného spánku nahnevaná.
Popravde, kto by nebol?
,,Čo je?" spýtal sa Klaus, keď ma videl zamýšľať sa.
,,Ale nič. Len tak spomínam. Čoskoro budeme spolu 100 rokov. Chápeš? Už je to toľká doba..."
,,Pre mňa nie." zasmial sa. Ja som sa taktiež zasmiala a zavrtela som hlavou.

Popravde, celú tú dobu Klaus vymýšľal, ako sa stať hybridom. Vždy po tom túžil. Vraj sa nacítil sám sebou. Vraj za to môžu rodičia. Vysvetlil mi to tak, že mu zobrali jeho vlčiu polovicu. Nerozumela som tomu, ale snažila som sa ho pochopiť.  Chcel to viac než čokoľvek iné, ale nevadilo mi to.

Večer Klaus povedal, že musí s Marcelom niečo vybaviť, tak som iba prikývla. Chodil takto preč často. Málokedy spal doma. Väčšinou ani nespal. V dome bol iba Elijah a on ako jediný stále stál za pravidlom: rodina je sila.
Popravde, nerozumela som mu, kde berie toľkú istotu. Jeho rodina ho už toľkokrát oklamala a stále je im verný ako nikto.

Zišla som dole, že sa s ním porozprávam, ale nikde nebol. Hľadala som ho všade. V jeho izbe nebol, v predsieni nebol, v obývacej miestnosti nebol a nebol ani v jedálni. Prišlo mi to divné, a tak som mu volala. Telefón zazvonil v kuchyni na linke. Uvažovala som nad tým a rozhodla som sa, že zavolám Klausovi.
,,Klaus? Nevieš kde je Elijah? Nieje v dome a telefón tu nechal. Nemôžem ho nájsť." povedala som a oprela som sa o linku.
,,Robíš si srandu? Mal s tebou ostať! Ja ho už seriózne zabijem! Ostaň hlavne v dome prosím ťa." povedal a položil mi to.
Nerozumela som mu.
A ani som ho nepočúvla. Obliekla som si kabát a obula som si boty a šla som von. V meste bolo... Peklo.

Všade kde som sa pozrela bol upír. Naša ulica sa nimi hemžila. Čo má toto znamenať?
Prechádzala som po ulici až k Marcelovmu domu. Tam bude Klaus. A kde je Klaus, bude tuším aj Elijah.
Keď som vošla do dnu, na každej strane stál upír. Všade boli upíri. Nikdy som to tu takto nevidela.
Stála som pri zábradlí a videla som, čo sa deje dole.
Klaus bol zviazaný reťazmi a upíri naňho útočili.
Naštvala som sa. Nevedela som ako, a ani prečo. Marcel sľúbil mier a toto mier určite nieje.

Začala som sa červenať viac než bolo na upíra alebo človeka normálne.
Začalo sa zo mňa doslova dymiť a moje oči sa sfarbili. Cítila som to.
Zacítila som svoje krídla, ktoré sa začali rozprestierať.
Ostatní sa začali obzerať a všímať si moje zmeny.

Roztiahla som krídla a zletela som dole. Namierila som si to na Marcela. Zhodila som ho na zem a sadla som si naňho. Zvierala som ho silno pod krkom.
,,Ty sviniar ževraj ,mier'. Klamal si!" kričala som naňho a on bol zdesený. Takto ma nikdy nevidel. Vlastne nikto iný okrem Klausa.
Všimla som si, že Klaus sa na mňa pozerá. Bol prekvapený, priam až šokovaný, čo preňho a jeho rodinu robím.
,,Čo si zač?!" vysypal Marcel znepokojene.
,,Tvoja nočná mora, ty parchant." povedala som s rozrušeným úsmevom a zovrela som mu hrdlo ešte pevnejšie.
,,Dosť!" otočila som sa za hlasom za sebou a zbadala som Elijaha. Bol upravený ako každý deň. Nebol zranený a potrhaný ako Niklaus. Vyzeral formálne a nebol po žiadnom zápase.
,,To by stačilo, Lily." povedal a ja som Marcela pustila. Natiahla som sa do zadu a rukami som sa oprela o Marcelove kolená.
,,Ale. Elijah. Teraz mi to došlo. To ty si to naplánoval. Nepáči sa ti to, čo Niklaus robí. Chceš ho zastaviť a preto si sa spolčil tuto s Marcelom. Nieje to tak?"
,,Mýliš sa Lily." povedal.
Veľmi rýchlo som stála pred ním a moje krídla presahovali aj jeho výšku.
,,Naozaj? Dokáž mi to." neodpovedal a pozeral sa do zeme.
Zasmiala som sa a otočila som sa mu chrbtom. Chytila som sa za ústa a potom som sa znova otočila späť k nemu.
,,Ty máš tajomstvo, Elijah." povedala som ukazujúc naňho prstom.
,,Ja to poznám." približovala som sa k nemu.
,,A odhalím ho." povedala som a stála som tesne pred ním.
,,Čo sa tak trasieš, ako keby si bol malý chlapec? Myslela som si, že po tých rokoch sa dokážeš kontrolovať, ale zjavne nie." povedala som a obišla som ho. Kráčala som rovno k dverám von.

Vedela som, že po tomto sa zjavne nebudú ďalej biť. Celé to bolo Elijahov plán. To bolo jasné. Ale prečo?

Prišla som domov a Rebekah sedela za stolom so zloženými rukami. Čakala na niekoho.
,,Ty si to vedela?" spýtala som sa jej.
,,Čo?" spozornela.
,,Elijah má tajomstvo. Viem to. Tajomstvo, ak nie viac." Rebekah nahlas pregĺgla.
,,Takže vieš. Prezraď mi ho." povedala som a ona neodpovedala.
,,To ti musí povedať Niklaus." odpovedala. Zmocnil sa ma hnev.
,,Niklaus? Takže všetci máte predomnou tajomstvo? Perfektné." povedala som a naznačila som gesto tlieskania.
Dvere sa otvorili a dnu vyšiel Elijah a hneď za ním Niklaus. Ten zatvoril dvere.
Prekrížila som si ruky na prsiach a čakala som, čo sa bude diať.
,,Lily ja ti musím niečo povedať." povedal Niklaus.
,,Bolo na čase." povedala som a skočila som na gauč. Nohy som si vyložila na operadlo.
,,No?".