Čo skrýva?

1. časť

"Už tu nie sú" povedal blonďák tmavovlasému, ktorý ho čakal na chodníku pred starým bytovým domom. Blonďák vytiahol z vrecka nohavíc cigarety. "Dáš si?" opýtal sa tmavovlasého zatiaľ čo pohľadom hypnotizoval cigaretu. Zdvihol k tmavovlasému hlavu a až teraz si všimol aký je naštvaný.

"Nie, Luke a to dobre vieš tak ma neprovokuj" odpovedal mu chladným hlasom, že keby ste tam boli, striasli by ste sa. Stáli oproti sebe. Luke mal za chrbtom cestu tak si nemohol všimnúť veľmi podozrivé čierne auto s tmavými sklami vychádzajúce z bočnej uličky. Tmavovlasý si ho našťastie všimol a hneď spoznal značku toho auta. Bolo to auto jedného z chlapíkov, ktorých hľadali. Luke si všimol, že sa niečo deje tak sa otočil smerom ktorým sa díval jeho kamarát. Zahodil cigaretu a obaja už bežali k Lukovej audi.

"Ešte tam boli, smradi, len sa skryli a teraz zdrhajú ako potkany," povedal Luke pevne držiac volant, zatiaľ čo tmavovlasý sťahoval okno po svojom boku a vytiahol zbraň, ktorou následne strieľal po aute pred nimi. Aj napriek skvelému výcviku a talentu sa netrafil, tak sa musel vykloniť z auta až tak, že sedel v okne. Aj oni po ňom začali strieľať tak sa musel stiahnuť.

"Obehni ich, Luke!" povedal mu a on to hneď urobil. Rozumeli si. Boli ako bratia.

Tmavovlasý si zatiaľ vymenil zásobník a už sa pripravoval na streľbu, keď vtom Luke strhol volant a nabúral do toho čierneho auta. Obe autá zastali.

"Hrabe ti?! Čo robíš?!" Až teraz si všimol v spätnom zrkadle dievča sediace na chodníku za ich autom. Bolo úplne vystrašené, ale teraz sa ním nemohol zaoberať. Vedľa neho sedel zranený Luke opierajúc sa čelom o volant. Bol asi v bezvedomí, ale už sa preberal.

"Čakáš na lepšiu chvíľu?" spýtal sa ho Luke s úsmevom na tvári. Z čela mu tiekla krv a aj z úst mu tiekol pramienok krvi. "Bež za nimi! Ja som v pohode. Už ma nebaví ich naháňať, jednoducho ich doraz. Alebo rob čo chceš hlavne už padaj z toho poondiateho auta a niečo rob," povedal mu akoby bol jeho mama. Tmavovlasý neváhal a už bežal k autu pred nimi. Bolo prázdne.

"Do riti!" nestrácal hlavu a bežal na pomoc dievčaťu ležiacemu na zemi. Keď prechádzal okolo Lukovho auta všimol si, že mu je už dobre. Cigaretu už mal dopoly vyfajčenú a s niekým volal. Len sa nad tým pousmial a bežal ďalej.

Dievča vyzeralo byt v riadnom šoku. Len naňho zízala a nevnímala, čo vraví.

"Slečna, slečna! Kde ste? Ste v poriadku?" ozývalo sa odniekiaľ. Husté blond vlasy mala zapletené do dlhého vrkoča. Hnedé oči upierala do jeho tmavých očí. Nevedela rozoznať ich farbu, pretože jeho tvár bola zavalená tieňom. Bol totižto večer a svetlo pouličnej lampy osvetľovalo iba jej tvár. Tmavovlasý sa otočil a uvidel hlaveň zbrane mieriacu na jeho hlavu. To sa mi snáď len sníva. A ešte k tomu ani nie je profík, keď si myslí, že mu ju nevezmem. Ach. Pomyslel si tmavovlasý, ale hneď sa zarazil lebo už vedel prečo naňho mieri.

Teória 1. Je to nejaký bodyguard tohto dievčaťa a on drží zbraň v ruke, zatiaľ čo bol v jej blízkosti. Čiže je logické, že ju chce chrániť.

Teória 2. Je to jeden z jeho nepriateľov. Šiel náhodou okolo a uvidel ho, tak si pomyslel, žeby nebolo zlé ho zabiť.

Myslím si, že prvá teória je prijateľnejšia.

Tmavovlasý sa pomaly zdvihol a odložil zbraň, s ospravedlňujúcim gestom obišiel muža a namieril si to k autu. Nemal chuť sa s nikým biť ani nič podobné. Chcel teraz kľud, potreboval to. Nielen z toho dôvodu, že celý mesiac hľadajú tých chlapov, ale aj z toho dôvodu, že keby sa o niečo ten muž pokúsil ihneď by ho zabil. Bol naštvaný, hnev bol tak silný, že sa musel veľmi silno ovládať.

"Stoj, kto si?" Opýtal sa ho muž, ktorý naňho ešte stále mieril zbraňou.
"Niekto kto práve odchádza," odpovedal mu bez toho, aby čo i len zastavil a obzrel sa.

"Stoj! Budem strieľať!" Vtom na ulicu vybehli ďalší štyria muži. Jeden pomáhal dievčaťu na nohy a viedol ju niekam. Asi do auta, alebo tak nejako. Ďalší traja sa pridali k mužovi, ktorý tu bol prvý.

Tmavovlasý zastavil. Luke, ktorý bol ešte stále v aute to spozoroval a označil situáciu za kritickú. Predsa tmavovlasého už nejaký ten rok pozná. Tak vybehol z auta, aby zastavil to, čoho sa obával, že príde.

"Chrústik!" vyletelo z Luka. Vedel, že keď to použije, tak sa naňho veľmi naštve, ale zas lepšie mať opletačky medzi sebou ako s niekým cudzím. Vôbec nevie kto sú títo muži, ani čoho sú schopní. To nevraví konkrétne o nich, pretože on sám by ich zvládol všetkých štyroch naraz, ale keď tmavovlasému rupnú nervy tak ich hneď pozabíja a budú mať čo dočinenia s ich kolegami respektíve šéfom a to Luke nechcel. Mali dosť starostí aj bez toho.

Tmavovlasý akoby sa mávnutím čarovného prútika premiestnil k Lukovi a ten už ležal na zemi s boľavou sánkou.

Ostatní štyria sa na neho zhrozene pozerali a kričali "Nepribližuj sa!"

Tmavovlasý si čupol, chytil Luka za golier a naklonil sa k nemu. Chcel mu niečo povedať, no z jeho myšlienok ho vytrhol zvuk blížiacich sa sirén. Pustil blonďákov golier a vstal. Vôbec nevenoval pozornosť tým štyrom. Dalo by sa povedať, že na nich aj zabudol.

Noc bola chladná a začal fúkať mrazivý vietor, aj napriek tomu, že bol ešte len október. Jeho dlhý čierny kabát mu vial stále viac pri jeho chôdzi. Vietor mu vytváral stále iný účes z jeho tmavohnedých priam čiernych vlasov. Luke za ním sa pomaly pozviechal zo zeme a šiel za ním. Nevedeli kam idú, nemôže ich chytiť polícia, ale nemajú ani auto, lebo to Lukovo nebolo pojazdné. No teda "Lukovo", môžeme to označiť za požičanie auta na dobu neurčitú od nejakých nešťastníkov, ale to je vlastne jedno pretože ho už nemôžu aj tak použiť. Zašli do jednej tmavej uličky, no tam ich čakalo nemilé prekvapenie.

"Nazdar, chlapci," povedal s úsmevom na tvári jeden z mnohých mužov stojacich v uličke.

Páčila sa prvá časť? Ak áno zanechjte nejaký komentár a Vote budem veľmi veľmi happy ^^ ... Za prípadné gramatické chyby sa ospravedlňujem.