Sam: Ako si dopadla Lizie? 😉
Ja: Nijak!
Sam: Ako je to možné?! 😠
Ja: Nie je sprostý a naivný. Vedela som, že to nedopadne dobre.😒
Sam: Fajn. Veď v škole uvidí čo sme zač.
Ja: Nechceš to nechať tak?
Sam: Šibe ti??!!!
Ďalej som neodpovedala. Nemám na ňu náladu. Ona ostane stále rovnaká. Nezmení sa. Nemá srdce ani city. Ako môže taký človek existovať? "Liz poď dole. Tamara potrebuje pomôct." Zakričala mama na mňa zdola. "Faaajn!" Zakričím späť a poberiem sa dole. "Pomôž jej s týmito krabicami." Zavelila mama. Nemáme doma veľmi dobré vzťahy. S mamou si ako tak rozumiem, ale o sestre a otcovi sa to povedať nedá. Ešteže s nimi nebývam. Podviedol mamu a sestra sa ho zastala, že on za to nemôže. Preto ju neznášam. "Nemám dôvod ti pomôct Tamara!" Načo sem nosí krabice? Dúfam, že sa späť nesťahuje. "Ty sa sem sťahuješ?" "Jasné sestrička. Netešíš sa?" "Ak mám byť úprimná, tak N.I.E.!!!!!" Vyhláskujem z plných pľúc. Samu ma to prekvapilo. Mama sa na mňa smutne pozrela. Prišlo mi jej ľúto, aké sama vie prečo som k Tamare taká odporná. "Ty na mňa nebudeš kričať ty KURVA! S každým skáčes do postele! Najradšej by som bola, keby si sa nenarodila! Vieš aké by to bolo nemať jebnutú sestru?" Nemyslela som si, že by také niečo mohla vypustiť z úst. Nič som jej na to nepovedala. Nemám chuť sa hádať. Radšej idem do izby. Asi by som mala niekam vypadnúť, ale nemám kam ísť. Potom ma to napadlo. Schmatla som knihy, peniaze, mobil a išla preč. Nemám tu prečo ostať. Stala sa zo mňa citlivka.
