𝖟𝖑𝖔 𝖘 𝖐𝖗𝖎𝖉𝖑𝖆𝖒𝖏

27. Opäť tam dole.

,,Viem koho poznám a koho nie." povedal a odlomil vetvu zo stromu.
,,Zamysli sa! Toto už nerobíš. Nie si taký. A kvôli čomu? Spamätaj sa! Hayley čaká tvoje dieťa, a to nepotrebuje mať otca nie vraha!" iba zavrtel hlavou.
,,Je mi to jedno." povedal chladno a v tú sekundu bol u mňa.

Zhodil ma na zem a konár mi zabodol do hrude.
Nečakala som, že smrť je takáto. Cítim sa otupene, ale aj tak cítim bolesť. Ach, kiežby mám svoje krídla a zabránim mu vo veci, ktorú zrejme bude ľutovať.

V ten moment som prestala vidieť. A je to tu. Smrť.
Prešla som na miesto, kde si to už pomaly ani nepamätám.
Tam, kde vás rozdelia do troch skupín.
Bola som ako posledná. O pár sekúnd sa za mnou objavila stará žena. Všetci sme mali putá a tie boli prikované reťazmi k tomu pred nami a takto sa to opakovalo.
Kiežby tu bol Lucifer. Vlastne. Áno. Dokážem ho možno ešte privolať, ale možno na moje volanie nebude reagovať.
Vyslala som silnú myšlienku určenú iba jeho mysli. Ako vtedy.
Ale nič. Žiadna odozva.
Iba ticho. Pozrela som sa do zeme a bola som zúfalá.

Rada sa skracovala a pomaly som sa blížila na radu ja.
Keď sa tak stalo, snažila som sa tých, čo tam teraz sedeli presvedčiť.
,, ...musíte vedieť kto som! Ja som Lilith!" kričala som a oni iba zavrteli hlavou.
,,Kde je Lucifer! On vie kto som, keď vy nie!" kričala som na nich.
Zrazu sa pred nami objavilo svetlo.
Z neho vyšiel pes. Áno. Vyzeral presne ako... Apollo? Čo má toto znamenať? Apollo len v démoničtejšej podobe.
Pes sa ale začal meniť do ľudskej podoby.
,,Lucifer!" vykríkla som a chcela som sa k nemu rozbehnúť.
Lenže reťaze ma držali.
Luskol prstami a putá mi z rúk spadli na zem.
Rozbehla som sa k nemu a objala som ho.
On ma odstrčil.
,,Môžeš byť rada, že som ťa tu nenechal. Poď." povedal a viedol ma preč cez portál. Ako vidím, dosť sa zmenilo. Lucifer je určite nahnevaný.
,,Kde si toľko bola? Ja som čakal tak do tých sedemdesiatych rokov, a potom ma do omrzelo. To si mala ten ľudský život až taký dlhý?" spýtal sa ironicky.
,,Nie. Čo si blázon? Ale predĺžilo sa to upírstvom."
,,Ty si bola upír? Pre boha. Prepáč otče, ale toto? To som teda nečakal." povedal a chytil za za čelo.
,,Nuž..." začal znova.
,,Myslím, že si pochopila, že ľudský život nemá zmysel."
,,Máš pravdu." zaklamala som.
,,Odpusť mi, Lucifer. Bola som unáhlená a... Svet tam ma zmenil a ublížil mi. Nie len psychicky ale..." otočila som sa a cez šaty, ktoré mali holý chrbát bolo vidno rany.
Lucifer sa chytil za ústa.
,,To ti urobili?!" spýtal sa nahnevane.
,,Lucifer to je fuk. Trest sa im dostane až tu." povedala som a on prikývol.
,,Máš pravdu. Poď ku mne." povedal a objal ma.
Popravde, trocha mi chýbal. Ale mala som starosť o Klausa. Klaus vo mne vzbudil skutočný pocit lásky. Lucifer iba... Túhu.

Lucifer mi po dlhšom čase opäť daroval krídla. Samozrejme sme si museli opäť vybudovať dôveru.
Nieje to len tak, presvedčiť diabla aby vám veril.
Ale dá sa to.

Znova som sa cítila silná, ale bola som zvedavá, čo tam na zemi robí Klaus. Pred Luciferom som samozrejme všetko tajila. Ale čo keď to s tým Apollom... Nechápem to.

No totiž mala som tu znova postavenie. Už všetci znova vedeli, kto som. I keď som vedela, že ma ohovárajú. Ale taktiež som cítila, že ten pocit... Aký som tu predtým mala sa nedostavil. Vtedy som sa cítila, že môžem všetko. Bola som taká sebavedomá... Áno, dalo sa to hrať. Ale už to nieje to, čo bolo.

O niekoľko... Dní? Nazvime tento časový úsek tak, i keď v pekle sa vôbec nemôžme baviť o dňoch. Tu je stále iba temnota, ale noc to nieje. Proste sa tu nič nemení. Ani počasie, ani nič takéto.
No takže. O niekoľko "dní" sa mi doniesla novina. Prišiel za mnou jeden zo... Služobných? A zdelil mi, že ma tu hľadá nejaký smrteľník.
To ma prekvapilo.
Aký smrteľník ma tu môže hľadať? Jedine keby... Nie. To je ešte príliš skoro.
Ale čo ak?
Musela som sa ísť pozrieť, čo to je zač. Vraj má čaká pred troma vchodmi.
To je divné.

Šla som teda s doprovodom tam a keď som zazrela Klausa, skoro mi spadla sánka. On už je...
,,Ahoj, Lilith." povedal.
,,Ty už si... Ako môžeš byť? Veď si predsa..."
,,Nesmrteľný? Oh. Nie." povedal.
,,Ty už teda vieš kto som?" spýtala som sa nafúkane.
,,Lilith všetko ma to mrzí. Ja... Nevedel som, čo robím a..."
,,Kto je tento mladý muž?" povedal hlas za mnou a niečia ruka sa dotkla môjho pleca.
,,Ale nikto. Nejaký blázon." odpovedala som prosto. Toto sa Lucifer nemôže dozvedieť, ak to už nevie. Prosím Klaus, mlč! Dúfala som.
,,Čo potrebuješ?" spýtal sa ho Lucifer.
Klaus sa naňho pohŕdavo pozrel.
,,Od teba nič." povedal sucho. Lucifer zaklonil hlavu do zadu.
,,Som tu pánom, takže takto sa so mnou nebav."
,,Inak čo?" spýtal sa Klaus a pristúpil bližšie k nemu.
,,Ver mi, že to nechceš vedieť."
,,Lucifer nechaj to tak. Je to len... Nejaký pobláznený smrteľník." povedala som a pozrela som sa Klausovi do očí. Vyzeral troška podráždene.
,,Že smrteľník?! Ty vieš čo som!" kričal.
Lucifer sa zatváril... Že vie niečo viac a ja som sa mu pozrela do tváre.
Dúfala som, že to z môjho výrazu neuhádne, to čo chce, aby sa mu potvrdilo.
,,Vidíš? Blázon." povedala som mu a chytila som ho za ráme.
Vytrhol sa z neho.
,,On ťa pozná. Ja viem kto je to, Lilith." povedal Lucifer podráždene.
,,Ja... Nikto..." koktala som. Klaus sa nahlas zasmial.
,,Klaus Mikaelson. Potešenie na mojej strane." povedal a ponúkol Luciferovi ruku. Ten na ňu iba zazeral. Klaus ju po chvíli stiahol.
,,Nevadí." povedal s úsmevom, no keď sa pozrel na mňa, úsmev sa stiahol.
,,Vedel som to." povedal Lucifer, no na mňa sa ani nepozrel. Z Klausa nespustil oči ani na sekundu, rovnako ako Klaus z Lucifera.
Medzi nimi sa blýskalo. To bolo jasné na prvý pohľad.