Čo skrýva?

2. časť

"Nazdar, chlapci."
"Poznáš ich Luke?" spýtal sa ho tmavovlasý. Pričom si prezeral tvár toho, čo na nich prehovoril. Nepoznal ho, teda možno sa niekde stretli, ale nepamätá si ho. To je, ale menej pravdepodobné, lebo mal veľmi dobrú pamäť.
"Ani nie. Nikdy som ich nevidel," Luke bol uvoľnený, akoby pred nimi ani nestálo asi dvadsať chlapíkov, a oni neboli iba dvaja. Vedel, že sa niečo stane. Na to mal veľmi dobrý čuch. Všimol si, že aj tmavovlasý je uvoľnenejší ako pred chvíľou, čo sa mu zdalo dosť divné. Usmial sa nad tým. Snažil sa premôcť smiech, no nepodarilo sa mu to a nakoniec ho ovládol. Avšak keď sa naňho upierali všetky oči, prestal sa smiať.
"Čo ti je tak vtipné, Blondiačik?" Teraz sa pre zmenu začal smiať tmavovlasý. Vyzeral úplne ináč, ako iný človek keď sa smial. Pridal sa k nemu nakoniec aj Blondiačik, a tak sa smiali spolu. Bolo počuť aj to, ako sa niekto zasmial vzadu za mužom, ktorý sa k nim prihovoril, ale bolo to len chvíľkové, lebo ho niekto asi kopol nech je ticho. Muž vpredu vytiahol zbraň a namieril ju tmavovlasému k hlave. Ostatní muži to brali ako znamenie a aj oni vytiahli zbrane. Zamierili buď na Luka alebo tmavovlasého. Tí sa zatiaľ dosmiali a už sa plne sústredili na situáciu. Muži sa rozostúpili okolo nich a tým im znemožnili utiecť, akoby aj chceli utiecť.
"Už ste prestali?" spýtal sa ďalšiu otázku stále ten istý muž. Z čoho blonďák a aj tmavovlasý usúdili, že to je ich šéf, alebo vodca alebo ako ho už len volajú. Vedeli, že sa stačí postarať len o neho a zvyšok už pôjde ľahulínko.
"Poviem to ja alebo ty?" položil otázku Luke tmavovlasému a pritom sa naňho díval takým tým pohľadom alá Všetkých ich pozabíjajme a potom poďme na pizzu.
"Povedz to ty, ja už naňho nemám nervy" povedal s otráveným výrazom na tvári a zívol si, pričom to seba vydal to typické Uaaah.
"To skôr ja už nemám nervy na vás dvoch. Najradšej by som vás na mieste odstrelil-"
"Tak do toho, strieľaj," prerušil ho tmavovlasý s už chladným výrazom na tvári. Ruky mal založené vo vreckách nohavíc a oči mal prižmúrené, aby ho vyprovokoval ešte viac ako už bol. Vedel, že nevystrelí. Vedel to rozoznať, a na tomto mužovi to bolo vidno až príliš. A aj keby to tmavovlasý zle odhadol a on by sa pokúsil vystreliť, zastavil by ho prv než by stihol stlačiť spúšť.
Muž pred tmavovlasým mal výraz vystrašeného dieťaťa, ale spamätal sa a zatváril sa normálne. Teda ak za normálne považujete výraz postihnutej opice. Ruku, ktorú mal natiahnutú k tmavovlasému, a v ktorej držal zbraň, spustil po boku svojho tela a potom ju aj odložil.
Do uličky doliehal zvuk policajných a záchranárskych sirén, ktoré medzitým došli k miestu nehody. Nič tam nenájdu, maximálne dve nabúrané autá. Začnú prehľadávať okolie, tak si musia pohnúť aby ich nenašli. Bol tu cítiť smrad k kontajnerov a kanalizácie a ešte k tomu aj pach niečoho zdochnutého, jednoducho fuj!
"Tak, čo ste mi to chceli povedať?" spýtal sa ich to ten muž čo zvyčajne, s povýšeneckým hlasom. Hoc on svoju zbraň odložil jeho spoločníci nie, takže si mohol dovoliť takýto tón. Len keby vedel...
"Ehm," odkašľal si Luke. "Ja mu to poviem," pritom položil svoju ruku tmavovlasému na plece a sledoval ako zareaguje. Odozva bola pozitívna, tak sa Luke pustil do reči.
"Viete, vec sa má tak, že nás oberáte o náš drahocenný čas, a veľmi sa ponáhľame. Tak keby ste boli tak láskaví a nechali nás na pokoji?" povedal to tak zdvorilo, ako sa len dalo, a pri tom mu na tvári pohrával šibalský úsmev.
"Hahahahahaa!" začal sa smiať ten muž a za ním aj všetci ostatní. Bolo to dosť komické, pretože to títo dvaja, oproti týmto mužom ešte chlapci, to mysleli smrteľne vážne a nemali chuť a ani čas sa s nimi zahadzovať. Zrazu sa všetci prestali smiať.
"Práve na to nás sem poslali. Aby sme sa vás zbavili, lebo oni úbožiaci to nezvládli. Pché, bez nás by si ani neškrtli. Mali by-" jeho monológ prerušil tmavovlasého náhly pohyb. Pristúpil k danému mužovi bližšie a chytil ho za jeho tmavú vestu. Pozeral sa mu priamo do očí. Zodvihol jeden kútik úst do krivého úsmevu šialenca. Potočil hlavou mierne doprava a konečne prehovoril. "Mal si skôr povedať, že sa poznáte s tamtými chlapíkmi. Tak nám teraz pekne povieš kam šli, my vás nepošleme do márnice a všetci budeme šťastní," úsmev ho ani naďalej neopúšťal a upevnil stisk svojej ruky, v ktorej ešte stále zvieral mužovi vestu. Luke sledoval reakcie ostatných, no vyzeralo to tak, že bez jeho pokynov nič neurobia.
"Nechci ma rozosmiať! Čo len vy DVAJA zmôžete proti nám všetkým? Si si snáď udrel hlavu, keď ste nabúrali?" chytil tmavovlasému ruku, aby pustil jeho vestu. On nepovolil stisk a to muža prekvapilo. Až mal otvorené ústa, no hneď ich zavrel keď naňho tmavovlasý zaútočil. Tmavovlasý totiž vedel, že to nepôjde po dobrom. Luke to vedel takisto a bitka sa začala. K tomu už jeho spoločníci rozkaz nepotrebovali, jednoducho sa dovtípili, čo majú robiť.
Bitka sa začala. Ak ste čakali nejakú super duper akciu, tak vás sklamem. Predsa len tí dvaja 'chlapci' sú ako tak vycvičení. A ako som už spomenula predtým, stačí sa zbaviť ich vodcu a zvyšok pôjde ľahko. A tak to aj bolo. Tmavovlasý dal K.O. tomu mužovi jediným úderom a pridal sa k Lukovi. No toto bola taká skôr prestrelka.
"Ak ťa trafia, si lúzer!" prekričal Luke zvuk výstrelov. Riadne si to obaja užívali. Ten mesiac prenasledovania si až pýtal konečne nejakú tú akciu. A hľa! Tu je! Tak si ju musia poriadne vychutnať. Ale sklamali ich. Sú príliš slabí. Aj keď ich je omnoho viac, rozdiel medzi ich silami je až príliš veľký.
"To isté platí aj pre teba!" odpovedal mu tmavovlasý, a už na nohách stálo iba zopár protivníkov. Niektorí zdrhli, a iní ostali a bojovali. Luke s tmavovlasým sa ich snažili iba znehybniť, no museli sa uchýliť aj k závažnejším činom.
Pred nimi stál posledný. Vyzeral tak na dvadsaťdva rokov. Určite bol od nich starší. Krátke vlasy mal svetlo hnedé až do blond a na tvári sa mu zračil zhrozený výraz, keď si uvedomil, že  ostal sám. Obaja sa naňho pozreli a potom na seba.
"Išlo to odtiaľto! Poďte, rýchlo!" začuli niekoho kričať.
Dofrasa fízli. Okamžite sa obaja rozbehli k poslednému, čo ostal stáť a vzali ho za ruky. Bežali druhou stranou odkiaľ sa ozýval hlas prichádzajúceho.

Som rada ak sa vám páčila aj táto časť. A budem ešte viac ak mi zanecháte hviezdičku a komentár.. A ďakujem všetkým, ktorí môj príbeh čítajú. ~(^◎^)~