Ráno som sa zobudila na budík o 5:30, vstala som len tak tak, a nemala som žiadnu energiu, mala som chuť si opäť ľahnúť do postele a ísť spať, vyšla som z izby, videla som ako ide Cassie z kúpeľne.
Len mi zakývala ako pozdrav, bola na tom podobne ako ja, vošla som do kúpeľne, urobila som si hygienu a išla na namaľovať. Dala som si len taký jednoduchý make-upVyšla som z kúpeľne o 6, išla som sa obliecť lebo o 7 už musíme byť v škole.
Toto som si oblieklaA na vrch si vezmem len bundu, lebo ma byť teplo.
Zišla som dole Karen práve robila raňajky a cassie a Antoine práve raňajkovali.
"Dobré ráno" povedala som
"Dobré, urobím ti niečo na raňajky?"
"Nie ďakujem, ja pred školou neraňajkujem, dám si len kávu" povedala som
Podala mi hrnček s kávou, usmiala som sa na ňu
"Ďakujem" vypila som kávu, Cassie sa najedla a išli sme si po kufre, rozlúčili sme sa s Karen a Antoine, budú mi chýbať aj keď som ich dlho nepoznala.
"Kedykoľvek ste u nás vítané! Tak hádam sa vám bude dariť", povedala nám Karen, objali sme ich a išli sme taxíkom ku škole, prišli sme tam o 6:55
Poďakovali sme taxikárovi a išli sme na internát, keď sme tam vošli boli to tam nádherná, nebolo to nejaké moderné, ale mal si stoho pocit domova.
"Zdravím, vy musíte byť tie výmenné študentky však?" prikývli sme
"Veľmi rada vás spoznávam!" povedala a objala nás
"Jejku prepáčte, som sa vám ani nepredstavila, ja som Eleanor vaša spolubývajúca"
"Teší ma, ja som Olívia", usmiala som sa na ňu
"Ja Cassie"
"Nádherné mená, no poďte, ukážem vám izbu, pomôžem vám vybalit a o 9 máme prvú hodinu a potom máme už len o 11 a to je na dnes všetko " povedala a už nás brala do izby.
Naša izby bola na 3 poschodí,poslednom.
Vošli sme do našej izby ktorá bola na konci chodby. Prišli sme tam a boli tam štyri postele. Dve pri okne a dve za nimi, boli tam dvere do kúpeľne, aj skrine aj stôl.
"Vaše postele sú tie pri okne" poďte pôjdeme za vybalit.
Začali sme sa vybalovat, keď sme sa vybalili bolo 8:45
"Poďte, pôjdeme na hodinu" povedala Eleanor, bolo to veľmi zvláštne dievčat, v dobrom zmysle, išla z nej taká pozitívna energia.
A takto sme si ozdobili naša postele
Ja taktoCassie takto
(Ak sa vám to nepáči, tak sa môžete tváriť že si vymenené alebo za sú iné)
Išli sme na tú hodinu, táto škola bola OBROVSKÁ oveľa väčšia ako naša, ešte kým sem vošli do triedy tak som volala s jackom"Áno?"
"Ahooj"
"No čo aké to tam je?"
"Nádherné, jednoducho neopísateľné, a tá škola je obrovská!"
"Vidím že máš stoho radosť" zasmial sa
"Akože neľutujem že som tu prišla, a u vás ako?"
"Ale celkom dobre, som sám doma teraz takže tak"
"Sám? To sa stáva mali krát, kde sú ostatný?"
"Marcus a Tinus sú u kamarátov, Kate sa učí, Stella je u kamošky a Josh je vonku z ness" aj cez tú obrazovku som cítila jeho úškrn
"Ooo, že by konečne by boli spolu, by som im to priala"
"Hadam sa bude raz muž a spýta sa jej či bude sním chodiť"
"Byť tebou Jack nič nehovorím, ty si pýtal Evelyn stebou chodiť rok"
"To bolo iné! A ty už dupľom ty nemáš nikoho!"
"Ja mám na to ešte čas, týmto sa stoho nevykrutis, no idem ja už zachvilu začne hodina, pozdrav ostatných, ahooj" zrušila som a išli sme na hodinu. Bolo to celkom fajn, zo začiatku sme sa predstavili aj oni nám, a sme sa rozprávali väčšinou. Hodina skončila o 10 sme sa šli najesť a potom na ďalšiu hodinu, tam sme robili to isté. Spoznali sme mnoho ľudí a sms v takej partii že ja, Cassie, Eleanor, Millie a potom Lukas, Noah, Ben, Jason, Jaden.
Po škole som išla na izbu bola som mega unavená, no zrazu mi zvonil mobil
Volala mu Karen
"Áno?"
"Zlato prepáč že ťa vyrušujem, ale potrebovala by som pomôcť"
"Nevyrušujete, deje sa niečo?
"Niee, nič moja, len by som potrebovala ísť nakúpiť a moje nohy to už nezvládnu, predsa už mám tých 60", zasmiala sa
"Jasné kľudne pôjdem, idem sa obuť a pôjdem, do 30 minút budem u vás "
"Ďakujem pekne si poklad" povedala
"Nemáte začo, no idem ja už"
"Dobre moja ahoj"zrušila som
Postavila som sa z postele
"Kde ideš?" pýtala sa Cassie
"Volala Karen že potrebuje nakúpiť, a že ona má už predsa 60 takže už toľko nevládze, tak jej idem ja, poslala mi lístok"
"Počkať takže ma 60?"
"Hej prečo?"
"Nezabudla si na niečo?" uškrnula sa na mňa
V tom mi to došlo. Sme sa vsadili že kto tipne správne koľko má rokov, ja som dala za 55-56 a cassie že 60
Len som prekrútila očami a dala jej 5€
"Ďakujeeeem" usmiala sa na mňa a išla si ľahnúť.
Ja som išla do toho obchodu, bol asi 10 minút ďaleko od našej školy, dneska tam majú vraj brigádnikov, takže to budú nejaký mladí ktorí budú vedieť po anglicky, vravel mi Antoine.
Prišla som do obchodu a pokupila všetko čo bolo na lístku. Prišla tá najťažšia časť.
Išla som zaplatiť, ale našťastie hovorili po anglicky, odľahlo mi. Zaplatila som a išla to zaniesť Karen.
Vyšla som z obchodu a chcela som prejsť na druhú stranu keď bol chodník.
Už som bola skoro tam no zrazu do mňa ktosi strčil a spadla som na zem. Cítila som ako mi postúpili po zápästí.
"Au!" dosť to bolelo
Pozrela som sa hore a videla zase to čierne auto a milión dievčat, minimálne 19 z nich mi stupilo na ruku. Nevedela som sa postaviť, asi som si pri tom páde vyvrtla členok, už už som videla ako má to auto prejde, zavrela som oči a čakala na náraz, ale žiadny neprišiel. Otvorila som oči a videla som že to auto stojí. Zadné dvere sa otvorili...Ahojtee! Už je to tu, v budúcej časti už spozná nášho milovaného Neymara! Ale mám na vás otázku, chcete aby ho Olívia poznala? Za vedela že je slávny futbalista atď... Alebo aby nevedela kto to je?? A čo podľa vás urobí keď ju uvidí na zemi? Píšte svoje myšlienky, nápady!
YOU ARE READING
𝓜𝔂 𝓰𝓲𝓻𝓵 / 𝐍𝐄𝐘𝐌𝐀𝐑 𝐉𝐑
Fanfictiončo ak obyčajne dievča zo Slovenska pozvali na výmenný pobyt na školu do Brazílie? Spozná tam dakoho? Zamiluje sa? dozviete sa v príbehu *BUDEM ROBIŤ AJ ANGLICKU VERZIU*