Ako správne zlomiť srdce I.

6. Viktor - Nezabudni vždy využiť šancu

Moje oči žiarili a moje ruky pobehovali po jej dokonalom zadku. Cítil som ako sa opäť zachvela a zvodne sa na mňa usmiala. V tej chvíli som sa cítil ako víťaz. Ten nápor som už viac nevydržal a pobozkal som ju. Naše bozky boli dravé a plné nenapraviteľnej túžby. Ktovie čím to bolo? Konečne som sa dočkal chuti jej bezchybných pier. Už si ani nepamätám, kedy sa mi to podarilo naposledy. Bolo to pred mesiacom?? Odkedy som sa pri nej prvýkrát pristavil, ubehol už skoro rok. Tak dlho si odolávame. Avšak cítim, že sa naše zábrany trhajú. Nachádzame k sebe cestu. Neviem, čo vadí jej na mne. Neviem, prečo a na čo ešte čaká. Pôsobí panovačne. Vyzerá skvele. A ja zistím ešte viac.

Tlačil som si ju k sebe, na čo jej z úst vyšiel vzdych. Bol som v siedmom nebi. Uškrnul som sa nad tým, čo som dokázal.

Preplazili sme sa popred triedy, aby nás ostatní učitelia nevideli. Nadvihol som ju a jej nohy sa automaticky ovinuli okolo môjho trupu. Doniesol som si ju až na vecká a zatvoril som dvere. Teraz by tam aj tak nikto nevošiel, ale aj tak. Aj Alex sa podarilo zujsť z triedy, mne tiež. Mohlo sa to podariť komukoľvek. A na čo riskovať?? Mám ju teraz len pre seba. Je moja. Oddáva sa mi. Nepustím sa šance. Veď kedy by som dostal ďalšiu??

Vysadil som ju na umývadlo, no jej nohy sa ani nepohli. Nedovolili mi odtiahnuť sa a ja som neprotestoval. Dlho som sa snažil okúsiť jej hravé bozky a teraz som konečne dostal príležitosť, z ktorej som sa rozhodol vyťažiť, čo najviac. Cítil som hrču v mojich nohaviciach, no vedel som, že nič viac nedostanem. Stačili mi jej bozky. Zacítila to. Primkla sa ku mne ešte bližšie a moje telo sa šlo zblázniť.

Na chvíľu som sa odtiahol, aby som nabral trochu vzduchu do pľúc a obzrel si jej tvár. Na tvári sa jej pohrával spokojný úsmev.

,,Nie nie nie nie nie nie, v žiadnom prípade," objala ma rukami a pritiahla si ma opäť k jej perám. Hladil som ju po chrbáte. Zavadzali mi jej dlhé hnedé vlasy, ale aj s tým som sa vedel vysporiadať a nekládol som im dôležitosť. Zbožňujem jej vlasy. Zbožňujem ju celú! Vnímal som iba Alex. Jej očarujúcu vôňu, teplý dotyk, rozkošnú tvár, zvodnú postavu a vášnivé bozky, ktoré nevenovala nikomu inému, len mne. Ani neviete, koľko sebavedomia mi to dodávalo. Mne sa podarilo niečo, o čom ostatní len mohli bezhranične snívať. Ja som sa k nej dostal a dostanem ešte viac!!

Chvíľu, ktorú som venoval obdivovaniu jej predností využila a jazykom navštívila moje ústa. Naše jazyky zvádzali ukrutný boj o prevahu a obaja sme si túto hru užívali. Obaja máme zmysel pre hru. Obaja to vieme. A ona nikdy nebola nevinným a tichým dievčaťom. Veľmi dobre vedela, čo robí.

Aj ona bola značne vzrušená. Cítil som jej zrýchlený dych, splašené bytie srdca, dravé bozky, nedočkavé dotyky a vášnivé povzdychy, ktoré mňa vzrušovali ešte väčšmi.

Na chodbe sme začuli rýchle kroky, ale nikto nevošiel. Ona však vydesene vstala a zberala sa na odchod.

Chytil som ju za ruku. Pritiahol som si ju k sebe. Nohy sa jej zamotali a narazila do mňa. Mal som ju na dosah. ,,Kam si myslíš, že ideš, kočka??" zavrčal som jej do ucha. Nadýchol som sa vône jej vlasov a ona sa uvoľnila a oddala sa mojim dotykom. Zatvorila oči a ja som presunul svoje pery na jej krk. Bozkával som ju a ona si to užívala. Slastne pootvorila pery, ale dávala si veľký pozor, aby nevzdychla.

,,Pred zvonením musím byť v triede," neochotne sa ozvala. Ja som ju však nepúšťal. Neprerušil som svoju akciu. Nechcel som ju nechať odísť. Toto bol môj darček za zdržanlivosť a dlhé čakanie. Práve sa konala moja odmena. Chcel som ju. Len ju. Bolo to bláznivé a hlúpe, ale nechcel som jej viac odolávať.

,,Je predsa posledná hodina. A očividne nikomu nechýbaš. Mne budeš chýbať, ak teraz odídeš," povedal som hlasom malého chlapca, ktorý prosí mamu ešte o pár cukríkov. Ja som prosil ešte o pár vražedných bozkov.

,,No veď práve. O to viac sa budeš tešiť na ďalšie..," povedala a opäť sa vrhla na moje pery. Presunul som sa k umývadlám a oprel som ju o pult s dávkovačom mydla. Tlačil som naňu. Naliehal som. Cítil som, ako veľmi nechce odísť. Nútila sa k odchodu. Bolo mi jasné, že to bol posledný dotyk jej pier za celý deň, možno týždeň a tak som do toho vložil viac ako len celé svoje ja.

,,Ďalšie čo??"

,,Toto!" odpovedala a ani jedna sekunda nevyšla na zmar. Jej bozky.. Ach, tie bozky. Budú mi chýbať. Rovnako ako aj celá ona. Jej nálada je nevyspytateľná a ja som naozaj nevedel, kedy dostanem ďalšiu dávku. Ťahala si ma k sebe bližšie za len trička, bolo mi to fuk. Nech ho aj roztrhá! Rukami mi blúdila po krku, po hrudi, po bruchu až k... Aaaaach!! Toto ma zabíja! Tak rád by som si rozopol nohavice a nechať ju hrať sa so mnou ďalej. Naťahovala ma. Hrala sa mi s opaskom a s pásom nohavíc. Viac sa už štenkrovať nedalo, potvora. Chcel som jej jej dotyky oplatiť, ale lenčo som z jej chrbáta prešiel viac dolu a viac dopredu, prestala. Ukončila bozk a položila mu tú svoju diabolskú ruku na líce.

Vyšmykla sa mi, ale zadržal som ju. Jej zápästie uviazlo v mojej dlani. ,,Niekedy to zopakujeme," hravo na mňa žmurkla a ja som sledoval ako jej ruka opúšťa tú moju a jej silueta mizne za dverami.

A ja som ako taký šokovaný šašo stál na mieste. Nebežal som si ešte pre jeden posledný bozk. Nečakal som, že ona sa vráti ešte niečo dodať a že ma bude ešte bozkávať a dotýkať sa ma. Len som tam tak stál. Neschopný pohybu, či slov. Dokonca som ani na nič nemyslel. Stále som mal pred očami len jej krásny úsmev a jas v očiach, keď sa so mnou mohla hrať.

Čakal som kým vychladnem, opláchol som si tvár ľadovou vodou z kohútika a díval som sa na svoj spokojný výraz. Dúfam som len, že som v tom ,,zhone" vbehol na pánske a nie na dámske záchody. Len v prípade, že by sa niekomu podarilo ma tu vyrušiť.

Sme o krok vpredu. Zas vieme o sebe niečo viac. Už neodhadujem, presne viem, čo na ňu platí. Zas bude moja!

🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦

Čaudy, čučoriedky!! Zbožňujem vás ♥