Zima sa jej zarezávala pod kožu. Cez oči jej natiahli šatku, preto nemohla vidieť, kde ju dali. Načúvala výdychom okolo seba, vedela iba to, že nie je sama. Pásku z úst jej stiahli a tak sa jej dýchalo o niečo slobodnejšie.
Tesne spútaná lanom sa opierala chrbtom o stenu, cez ktorú prúdil chlad. Odhadovala, že je v nejakej stodole, pretože sedela na pichľavej slame.
„Kto si?“ začula tichý hlások z blízkej vzdialenosti. Dvihla hlavu, ťažko vydýchla. Je tu s nejakou ženou. Žeby to bola členka Samovej svorky?
„Som Ashley,“ odvetila jednoducho, v krku ju pálilo. Mala žalostnú potrebu stiahnuť si šatku a pozrieť sa na druhé dievča, ale nemohla tak urobiť.
„Si človek,“ skonštatovala druhá osoba.
„Áno, som. Si Victoria, však?“ dúfala, že je to ona. A že v nej nájde spojenca. Potrebovala sa odtiaľto rýchlo dostať, ale nevedela ako. S pomocou vlčice ale mala šancu. Možno nie veľkú, ale aspoň nejakú.
„Ako to vieš?“
„Sam mi o tebe rozprával,“ snažila sa znieť nenútene a viesť rozhovor, ale lomcovala ňou túžba sústrediť sa na vyslobodenie.
„Prečo by sa Sam miešal s ľuďmi?“ hlas sa jej zadrhával. Znela vysilene. Nemohla tu byť o veľa dlhšie, ako Ashley. Sam vyrazil len pred...ako to je už dlho? Stratila pojem o čase. Musela byť istú dobu aj v bezvedomí, pretože si nepamätala, kedy ju skrz naskrz poviazali ďalšími lanami a zakryli jej oči. Keby bola pri vedomí, určite by sa tomu bránila.
Ashley sa sucho zasmiala.
„Pre Andrewa,“ cítila, že sa jej do privretých očí znovu tlačia slzy. Bola jej zima, cítila husiu kožu na každom kúsku svojho tela. Nebola oblečená do mrazivého počasia, od ktorého ju delila len pochabá drevená stena.
Hoci zo svojho rodného mesta bola zvyknutá na oveľa tuhšie mrazy, teraz ju striasalo od zimy.
„Čo od teba chce?“
„Keď si tu aj ty, tak vôbec neviem. Asi sa chce Samovi pomstiť,“ odvetila úprimne. Skutočný dôvod, pre ktorý tu bola, zatiaľ nevedela.
„Môžeš sa premeniť?“ skúsila. Chcela sa odtiaľto čím skôr dostať.
Neprichádzala na žiadne východisko, preto hľadala oporu v druhom dievčati.
„Koľko toho o nás vieš?“ okolité ticho prehlušilo vŕzganie. Otočila hlavu za tým zvukom. Nemohla určiť, kto prichádza, ani čo sa bude diať.
„Aký milý pohľad. O čom sa to zhovárate?“ Andrewove kroky sa približovali k Ashley.
Nikto mu neodpovedal.
„Tak čo s tebou urobíme?“ pohladkal ju po líci. Pomrvila sa a odtiahla hlavu najviac, ako jej to laná umožnili.
„Si taká sladká. Najradšej by som Samovi urobil presne to, čo urobil on mne,“ z diaľky sa ozvalo vrčanie.
„Nechaj ju na pokoji,“ Victoria sa jej zastala. Andrew vstal, prešiel k druhej zajatkyni a pevne jej zovrel stehno. Zasyčala od bolesti.
„Na tvojom mieste by som radšej držal hubu. Ak sa ku mne nepridáš, tvoj osud je jasný,“ plesknutie, ktoré sa ozvalo, prebudilo v Ashley zviera.
„Ty sviniar! Keby som bola ako ty, trhala by som z teba orgány po jednom!“ vyhrážala sa. Položil ruku na Vicky. Bolo to, akoby sa dotkol aj Sama. A tým ju donútil sa zmetať v lanách, snažiac sa vyslobodiť.
Neuháňala ju ale túžba po slobode, iba zúfalá túžba po jeho krvi. Chvíľka strávená s vlkolakmi v nej pravdepodobne prebudila jej zlú stránku.
BẠN ĐANG ĐỌC
Vlčia nevesta
Người sóiNapínavý príbeh o nekončiacom boji, láske, prežití a hľadaní samého seba. Niekedy obyčajná návšteva rodičov môže naozaj zamotať váš osud. Ashley prišla na ostrov s úmyslom znovu vidieť svojich rodičov a stráviť s nimi pokojný čas. Namiesto toho ale...
