Denník školskej Ja

Štvrtok

Včera sa nič nestalo. Tak som ani napísala plus som bola mega unavená zo školy. Písali sme si s Adamom len chvíľu. Nič také len sme sa dohodli ako to bude dnes.
"Čo si mám obliecť?"volala som s Ninou a pritom rozmýšľala.
"Ideme na zápas tak niečo športové."
"Kratase?"
"Noo to by mohlo byť."
"Dobre, dohoda bola že sa stretneme na 15:10 pred Bernolackou takže sa idem obliecť. Choď aj ty a stretneme sa pred tvojím blokom."
"Fajn. Idem ahoj."
"Ahoj."rozlúčila som sa s Ninou a šla som.
Cesta bola prekvapivo krátka. Myslela som na to že to ešte stále môže byť len žart. Došli sme. Adrenalin vo mne stúpal. Nech to nie je žart. Nech to nie je žart. Modlila som sa. Zrazu sa objavil v bráne a zakival nám. On nás spoznal? V pohode.
"Ahoj."pozdravili sme sa mu.
"Ahojte."odzdravil nám.
"Toto je Nina. Nina toto je Adam."
"Ahoj. Ešte raz." Bola som napätá ako spruzina.
"Ideme si sadnúť že?"spýtal sa nás.
"Budeš pri nás?"spýtala som sa s jemným náznakom radosti v hlase.
"Niee, a kto bude v bráne?"zabudla som je brankár.
"Noo.."
"Neboj potom dojdem. Sadnite si a sledujte. Ak chcete!"
"Chceme!"
"Dobre tak ja idem."
"Ahoj a nech sa tu darí."
Šla som s ním nachvíľku ďalej aby nás Nina nevidela. Tá sa totiž smeje na takýchto "hlupostiach" a bolo by to no trápne. Ako som povedala šli sme ďalej a objala som ho. Neviem čo ma to napadlo ale sakra máme 15 tak prečo nie?
Odišiel a ja som si sadla k Nine. Sedeli sme tam dokonca. Bola to celkom srabda. Počas toho sme sa bavili na rôzne témy. Koniec zápasu. Konečne! Párkrát nám zakival alebo kivol hlavou našim smerom. Vyhrali 5:0. Darilo sa mu skvelo. Po skončení zápasu sme šli na sľúbenú zmrzku. Od nám ju dokonca zaplatil. Zlatuuch.
"Fakt poznáte Sebastiana Tribulu?"
"Hej, spolužiak."
"Och, dúfam že vám nijako neublížil."
"Prečo by mal?"spýtala som sa.
"Je to suknickar. Nič dobré. Teraz má priateľku nejakú Tessu."
"Noo hej viem, poslala mi správu."
"Čo chcela? Ak to smieme vedieť?"
"Nina to už vie a ty to vedieť môžeš. Vraj mám dať Sebastiankovi pokoj. Ani si s ním nepíšem."
"Ani ja ju nechápem. Má 18 a flaka sa s ním."dodala Nina.
"Pravda. Ale slubte že si dáte pozor."
"Neboj sa o nás. Dáme." Povedala som a potom som ho opäť omylom objala. Áno omylom. Nina sa začala chychotat ale smiech ju prešiel keď sme stretli Chrisa. Odpojila sa od nás. Škoda.
"Povedz mi na rovinu."
"Počúvam."
"Prečo ma pred ním toľko varujes?"
"Lebo on je proste on a ja nechcem aby si bola sklamaná."
"Ja nebudem veď mám teba."
"To máš pravdu. Nech sa k tebe priblíži."
"Neskúsi."
"A keď hej..."prerušila som ho malou pusou a on sa totálne zasekol. Nunik.
"A keď hej tak nič dobre?"
"Dobre."
Bolo mi skvelo. Ešte sme skypeovali aj s Kim pravdaže aj Nina. Kim nám povedala že sa rozisla s Tomášom (Sooofka spokojná :-D :-D :-D :-D). Nejak ju to nezobralo. Ja som si s Adamom písala asi dooo 23:56 potom zaspala.