𝓜𝔂 𝓰𝓲𝓻𝓵 / 𝐍𝐄𝐘𝐌𝐀𝐑 𝐉𝐑

Bozk

"Wow" povedal Neymar a prezrel si ma odhora nadol.
"Môžme ísť?" spýtal sa keď si ma prestal obzerať
"Nech sa páči mladá páni" povedal a dal sa na kraj od dverí.
"Ahoj Cassie!" zakričala som
"Ahooj, a nie že prídeš tehotná!" zakričala mi
"Cassie!" zhukla som po nej
Len sa zasmiala.
Zavrela som dvere a otočila sa na Neymara.
Mal na tvári jeho slávny úškrn
Chcel niečo povedať
"Nie! Radšej nič nehovor" povedala som mu
Len sa zasmial a išli sme ku autu. Cestou som sa pozerala dole aby som zakryla ako sa červenam.
O.M.G
To auto je nádherné!
"Páči sa ti?" pýtal sa ma
"Jasné že áno! To je to najkrajšie auto aké som kedy videla!"
Zasmial sa
"Tak to som rád, ale mali by sme už ísť" prikývla som
Otvoril mi dvere
Aký to gentleman, pomyslela som si
Sadla som si do auta a pripútala sa.
Stále nemôžem uveriť akým autom idem.
"Liv chcem sa ti ospravedlniť" povedal mi keď si sadol do auta
"Začo?"
"Ty vieš začo"
Pozrela som sa na neho, videla som ako je sústredený na cestu.
Aký je zlatý pri tom.
Načo to ja myslím! Zahnala som tie myšlienky, hlavy
"Liv?"
"Čo si hovoril?"
"Že či už vieš začo sa ti ospravedlňujem"
Zamyslela som sa, a zachvilku mi to došlo
"Zato sa mi nemusíš ospravedlňovať, nič sa nestalo"
"Ale stalo! Ublížil som ti! Aj keď som nechcela a ty si to nezaslúžis!" videla som že je frustrovaný.
Začala pridávať rýchlosť
"Neymar ukľudni sa! Nič sa nestalo dobre? Nič mi nieje! Nieje to tvoja chyba! Teraz prosím ťa spomaľ!" na konci som už troška kričala.
Konečne spomalil
"Prepáč, ja neviem čo sa stalo", zasepkal
"Nič sa nestalo" usmiala som sa na neho
"Ako dlho ešte?" Spýtala som sa ho
"Už sme tu" povedal a zaparkoval
Bola to akási luxusná reštaurácia. No potom mi to došlo
"Neymar! Veď to je najluxusnejšie a najdrahšia reštaurácia!"
"Ja viem" chytil ma za ruku a zobral dnu
"Nie, ja si to nemôžem dovoliť, je to moc drahé" povedala som
"Počkať ty si si zobrala peňaženku?" spýtal sa ma šokovane
"Samozrejme, čo si čakal že ťa nechám zaplatiť za mňa?"
"Liv schovaj tu peňaženku, nebudeš si to platiť sama!"
"Ale-"
"Žiadne ale! Ideme dnu" chytil ma za ruku a išli sme
"Bom dia"
(Dobrý deň)

"Bom dia, registro em nome de Neymar Jr"
(Dobrý deň, registrácia na meno Neymara Jr)

"sim, senhor neymar sua mesa esta aqui venha a mim"
(Áno, pán Neymar, váš stôl je sem, poďte za mnou)

Nemala s tušenie o čom hovoria.
"Liv poď" Neymar ma potiahol za ruku, celý čas ma držal za ruku, a musím povedať že sa mi to páči.
Čo to so mnou je?
Čašník či kto to bol náš doviedol ku nášmu stalo, usadil nás a doniesol nám menu.
Skoro som dostala infarkt keď som videla tie ceny
"Ney toto si nemôžeš dovoliť od teba chcieť"
"Ako si mi to povedala?"
"Ney.." zasepkala som, asi mu to vadilo, ja som hlúpa!
Videla som ako sa usmial
"Čo je?" spýtala som sa ho
"Nič" stále sa usmieval
"Povedz mi to"
"Nič sa nestalo"
"Tak prečo sa usmievaš ako slniečko na hnoji?"
Zasmial sa
"Sa mi páči ako si ma nazvala, môžeš ma tak volať"
Začervenala som sa , rýchlo som sa skryla za menu.
Neymar ho prstom položil späť na stôl.
"Nezakrývaj sa, je zlaté ako sa červenas"
Ešte viac som sa začala červenať a zase sa schovala za menu
Len sa zo mňa smial.
"No tak čo si si vybrala?" spýtal sa ma
"Ney nemôžem si stoho vybrať veď to všetko stojí viac ako moje jedlo na mesiac"
"Liv, prosím ťa nepozeraj sa na cenu a vyber si to na čo máš chuť"
Pozerala som čo by som si dala ale nevedela som si vybrať
"Vyber mi ty" povedala som mu
"Dobre"
Zdvihol ruku a zavolal čašníka
"Sim? O que você precisa?"
(Áno? Čo si prosíte?)

"dê-nos a comida e o vinho mais caros e melhores"
(Dajte nám to najdrahšie a najlepšie jedlo a víno)

"sim senhor, será imediatamente"
(Áno pane, hneď to bude)

Čašník odišiel.
"Čo si objednal?" pýtala som sa ho
"Zachvilku uvidíš"
"Koľko to stalo?" spýtala som sa ho
"To ťa nemusí zaujímať"
"Neymar! Čo si objednal?!" došlo mu že nemá cenu bojovať proti mne
"To najdrahšie a najlepšie jedlo a víno"
"Si robíš standu?!" zhukla som po ňom a postavila sa zo stoličky
Všetci sa na nás pozreli.
Rýchlo som si sadla späť na stoličku.
Cítila som sa mega trápne a Neymar sa len smial
"Nesmej sa mi!" tresla som mu po ruke, začal sa ešte viac smiať, už som sa aj ja sním začala.
Zachvilu nám doniesli jedlo, bolo to výborné.
Mega som si to sním užila, bolo to úžasné.
Musím uznať že Neymar je úžasný, a bolo mi sním skvelo.
Vyšli sme z reštaurácie o 23. Sadli sme si do auta, cesta bola celkom tichá, alebo bolo to príjemné ticho.
"Neymar chcem sa ti poďakovať, dnes som si to mega užila, a chcem sa ti aj veľmi poďakovať za to že si to dnes zaplatiť, nejako ti to vynahradim" povedala som keď sme sa lúčili pred hotelom. Neymar šiel do svojho domu, neostával na hoteli.
"Nemáš vobec začo, bola to len maličkosť a aj ja som si to užil"
"Dobrú noc" povedal mi
"Dobrú noc" natiahla som sa a dala mu pusu na líce.
Otočila som sa a chcela ísť do hotela.
No zrazu som cítila ako niekto chytil ruku.
Bol to Neymar
Chytil ma za ruku, otočil si ma, pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma..
Chvíľu som bola prekvapená ale potom som začala spolupracovať.
Keď sme už nemohli dýchať, odtiahli sme sa od seba, opreli sme si hlavy o čelo.
"Dobrú noc Ney" povedala som a išla do hotela
"Dobrú Liv" videla som ako čakal kým vôjdem dnu a potom nasadol do auta a odišiel. Keď som prišla na izbu, Cassie už spala, zajtra jej poviem vsteko čo sa stalo. Teraz som sa okúpala, ľahla si do postele, nedokázala som na to prestať myslieť, moja myseľ nedokázala spracovať čo sa stalo.
Zachvilku som zaspala s úsmevom na tvári