Vlčia nevesta

17. Kapitola - Nová

„Prichytený pri čine,“ zažartovala Ashley, keď vošla do kuchyne. Ray zabuchol chladničku a veselo sa na ňu zaškeril.

„Tiež si hladná?“

„Ako vlk,“ neodpustila si. Mladík sa z nej zasmial a hodil jej zabalenú bagetu, ktorú predtým pripravila Victoria. Obed bol iba pred hodinou, ale obom švŕkalo v žalúdkoch. Ashley si všimla, že odkedy má druhú podobu, jej apetít sa zvýšil.
Vychutnávala si preto každý kúsok.

„Dúfam, že nezješ aj mňa,“ Raymond bol v dobrej nálade. Naplnil ňou celú miestnosť.

„Radšej utekaj,“ žmurkla. Tešila sa, že je konečne súčasťou niečoho, čo jej predtým unikalo. Žartíky na adresu vlkolakov. Skôr, než sa dostala do tejto kože, jej to prišlo absurdné až strašidelné. Dostala sa do toho rýchlo.

„Si veľmi príjemná, Ashley, máš dobrú energiu,“ povedal úprimne. Nemohla sa ubrániť spokojnému úsmevu.

„Ďakujem ti. Aj ty si príjemný. A veľmi rozumný. Je to sympatické,“ vrátila mu.

Kývol na znak vďaky a zberal sa na odchod.

„Počkaj,“ zastala mu cestu. „Povedz mi svoj príbeh.“

Nemohla spustiť z mysle to, čo povedal v galérii. Vedci. Sam jej cestou do jeho domu povedal o ostatných a o tom, čo si prežili. Spomínal pokusy. Keď si začala spájať súvislosti, zaujímalo ju viac.

„Fíha, to som nečakal,“ prekvapený výraz potvrdil jeho slová. Napokon ale prikývol a oprel sa o lakte o kuchynský ostrovček.

„Narodil som sa vo Francúzsku. Žil som v chudobnej rodine, môj otec bol človek, ale v prírode platí, že podstata matky prevláda, preto ja a moji šiesti súrodenci sme sa narodili ako vlkolaci,“ na chvíľu zbadala v jeho očiach sentimentálnosť a množstvo spomienok. Pokynula mu, aby pokračoval.

„Otec jej tajomstvo nepoznal. Učila nás premieňať sa potajomky, ale nepodarilo sa nám to udržať dlho. Jedného dňa zbadal môjho brata vo vlčej podobe vzadu za domom. Zabil ho,“ musel sa odmlčať, pretože hlas sa mu lámal. Zotrel si pár nevítaných sĺz, než bol pripravený hovoriť ďalej. Spomienka na rodinu mu otvárala rany na srdci.

„Chcel som mu ukázať, čo urobil a tak som sa pred ním premenil. Ale on to odmietal. Keď odchádzal, prisahal, že našu matku za to klamstvo a prekliatych potomkov zabije. Keďže sme ešte nemohli pracovať, museli sme so sestrou začať kradnúť, aby sme sa uživili. Nevieš si predstaviť, koľkokrát som rozbil steny väznice,“ zasmial sa zvláštnym, plechovým hlasom. Akoby sa v jeho vnútri niečo lámalo.

„Nemusíš, ak nechceš,“ Ashley sa ho uľútostilo. Nechcela, aby to musel prežívať znovu. Začiatok jeho života nebol vôbec ľahký. Pripomínať mu to nebolo v jej úmysle. Myslela si, že to už dávno prekonal. Kiež by mu len mohla pomôcť! Kiež by mal predtým lepší život!

„Si láskavá, ale dopoviem to,“ slabo sa usmial.

„Je to v poriadku, naozaj. Mrzí ma, v akých podmienkach si musel žiť.“

„Áno, ale teraz je to už minulosť, či nie? Dôležité je to, čo je teraz,“ tvárou sa mu mihla veselosť.

Ashley len pritakala a venovala mu jeden povzbudivý úsmev.

„Takto sa to ťahalo niekoľko rokov, až kým nebolo legálne, aby sme ja a moja sestra začali pracovať. Stále sme nemali luxus, ale stačilo to, aby sme prežili a aby mohli moji mladší súrodenci študovať. Tak sa mi pod nohy priplietlo jedno dievča. Bola taká sladká a nevinná, nikdy predtým som nestretol niekoho s takou čistou dušou. Spoznal som lásku, ale spolu so silnými citmi prichádzala aj nekontrolovateľná premena. Vec, ktorú budem ľutovať už do konca života je, že som jej veľmi ublížil. Preto keď prišiel Sam a pomohol mojej rodine, bez váhania som odišiel s ním. V podstate som ušiel, aby som už nikdy nemusel nikomu ublížiť. Sľúbil, že ma naučí zvládať aj emócie. A svoj sľub dodržal,“ zakončil svoj príbeh a nechal Ashley, aby ho celý spracovala. Už pochopila, že jeho detstvo nebolo skutočným detstvom.