Vlčia nevesta

19. Kapitola - Nová

Svoju prvú úmyselnú premenu prežila ešte v to ráno, keď si ju pod patronát vzal Raymond. Sam z terasy dozeral na to, ako sa jej snažil vysvetliť postup s informáciami, ktoré mali o nej.

Samotná premena nebola okrem neznesiteľnej bolesti s predĺžujúcimi a lámajúcimi sa kosťami až taká náročná. To, čo jej skutočne pripadalo náročné, bolo stáť vonku, v mraze, iba pod dekou a snažiť sa navodiť si pocit frustrácie a stresu.

Raymond nazval počasie príjemným, aj keď si všimla, že na exteriérovom teplomeri bola teplota aspoň sedem stupňov pod nulou. Navyše znovu začalo husto snežiť.

V Nórsku chodila pri takomto počasí v hrubom svetri, zažívala aj horšie mrazy. Ale nahá?

„Dobre, skús to znovu," nabádal ju. „V posledných dňoch si zažila veľa stresu. Vybav si to najhoršie."

Prestupovala z nohy na nohu, snažila sa nasledovať jeho pokyny. Ale sústrediť sa čisto na svoju myseľ a horibilné udalosti posledných dní bolo čoraz ťažšie.

Sam ju zo svojho miesta uprene sledoval a pohľadom ju povzbudzoval. Chcel, aby cítila, že má jeho podporu. Stále a za akýchkoľvek okolností.

Na terasu vpchodovala Alisha a keď si uvedomila ich zámer, zaujala miesto vedľa alfa samca na ratanovej sedačke.

Sam si ju nevšímal, za to Ashley sa nemohla tváriť, že jej bol príchod sokyne ľahostajný. Predstavila si, ako svojimi rukami skúmala Samove telo a hneď sa v nej dvihla vlna adrenalínu. Cítila, ako sa jej rozbúchalo srdce a mozog začal pracovať rýchlejšie. Všetky výjavy, ktoré sa jej týkali, sa rýchlo objavovali.

Všetci ticho sledovali, ako Ashley zažiarili oči, keď si premeriavala tmavovlásku. Nesnažila sa skryť svoj uprený pohľad a ani si neuvedomila, že jej na tele vyrastá srsť. Kosti zapukali, rýchlo pohla krkom a padla na kolená. Chúlila sa pod dekou, tento raz premenu nezadržiavala. Celá sa oddala tomu pocitu. Plytko dýchala a vítala bolesť, ktorá lomcovala celým jej telom. Pevne stisla pery, aby nedopriala Alishi výhľad na jej výkrik.

Zaborila pazúry do zeme. Na stále ľudských prstoch vyrástli tmavé ostré výrastky. Snažila sa dýchať, ale jej pľúca prestávali spolupracovať.

Tlak, ktorý pulzoval celým jej telom, ju prebúdzal k životu. Alebo skôr jej druhú podstatu.

Vlk sa driapal na povrch, v pozadí hlavy začula vrčanie. Ťažko sa jej uvedomovalo, že patrí jej samej.

Trvalo to príliš dlho. Chcela to už mať za sebou. Metala ňou bolesť, aj keď zatínala všetky svaly. Opakovane jej škubalo krkom, kosti v ňom praskali a znovu sa zrastali. Takto to za sprievodu vyrastajúcej srsti pokračovalo v celom jej tele, až kým si neuvedomila, že je po všetkom.

Ocitla sa na všetkých štyroch, pomaly prešla pohľadom po zvyšných dvojnohých. Ten jeden, ktorý bol najbližšie k nej, sa veselo uškŕňal.

„Skvelé, Ashley. Môžeme si to precvičiť niekoľkokrát. Teraz sa vráť späť do svojej ľudskej podoby," rukou pokynul Samovi, aby sa k nim pridal.

Vlčica vyzerala úplne zmätene a hoci rozumela ľudskej reči, nepochopila jeho rozkaz.

„Ashley," alfa samec sa pomaly zdvihol a prišiel až k farebnej vlčici. Ešte stále tam postávala a netušila, čo robiť. Zakňučala, keď počula jeho hlas. V ušiach jej znel tak známo, prívetivo. Ako domov, kam sa chcela vždy vrátiť. Naklonila hlavu na stranu.

Sam sa slabo usmial a vystrel k nej ruku. Keď ju ovoňala, rozhostil sa v nej pokoj. V mysli sa jej objavil krátky záblesk ich vášne, keď sa na seba vrhali ako divé psy.