Pole Position | Charles Leclerc ✔️

6.

„Mohla by si po ceste vyzdvihnúť dvojičky zo školy?" Spýtala sa mama, keď som s ňou telefonovala.

„Áno mami. Rodrigo bude dnes tiež doma?" Spýtala som sa a hodila si cestovnú tašku do auta. Aby ste boli v obraze mám staršieho brata Rodriga a dvoch mladších súrodencov, dvojičky Mattéo a Dorothee.

„Ro ma dnes rande takže neviem." Zasmiala sa mama.

„Uuu ďakujem za informáciu, to ho neminie. Dobre mami, budem musieť ísť, aby som stihla vyzdvihnúť krpcov."

„Dobre zlatko, dávaj si pozor."

„Áno mami, ahoj." S úsmevom som zložila hovor a nasadla do auta.

***

Čakala som opretá o auto pred školou, kde som ešte nedávno sedela v laviciach aj ja. Usmiala som sa nad tou spomienkou. Pozrela som sa na hodinky na ruke, už by mali čochvíľa končiť. Dnes bolo extrémne horúco, cítila som ako mi slnko páli pokožku.

„Reeeeei!" Počula som dievčenský krik spomedzi osem ročných detí. Pohľadom som vyhľadala blonďavú hlavu. So smiechom dobehli obaja ku mne a objali ma okolo pásu. Obidvom som postrapatila vlasy a vtisla im bozk do vlasov.

„Joj chýbali ste mi nezbedníci." U úsmevom som odvetila. „Tak šup do auta, už nás maminka čaká." Popohnala som ich. Celou cestou sa doťahovali a smiali. Na tvári sa mi stále pohrával úsmev, pretože mi pripomínali mňa a Rodriga, zaparkovala som na príjazdovej ceste. Tí dvaja vyleteli z auta ako strely a utekali domov. Zavrtela som len nad nimi hlavou, zobrala si svoje veci a nasledovala ich domov.

„Rei zlatíčko." Vtiahla ma do objatia mama a ja som sa nechala ňou objímať a napĺňať jej materinskou láskou.

„Ahoj mami." Vtisla som jej bozk na líce. „Som strašne hladná." Zasmiala som sa, keď sme spolu prešli do kuchyne.

„Och bože, zase tu čerti poslali tochto malého diabla." Ozval sa Rodrigo sediaci za stolom načo ho mama hneď ohriakla aj keď dobre vedela, že sú to len naše blbé doťahovačky.

„Rodrigoo!" So smiechom som k nemu pribehla, objala ho zo zadu a roztrapatila mu vlasy. „Konečne si si našiel niekoho ty tupelo." Odtiahla som sa od neho, načo si on hneď začal upravovať vlasy a zamračil sa na mamu, pretože vedel, že všetko mi povedala. „Nemal si byť náhodou na rande?" Sadla som si oproti nemu.

„Zrušila to." Mľasknul a pretočil očami.

„Och, chudáčik. Zistila že si nepodarený Moulin?" Vyšpúlila som spodnú peru načo mi venoval otrávený výraz. Rada som sa doťahovala s bratom a veľmi mi to chyba keď nie som doma.

„No myslím žeby stačilo deti." Pokarhala nás mama a položila pred nás tanier so špízmy. Všetci sme sa spolu naobedovali teda okrem ocka, lebo ten bol v práci.

„Chýba mi tvoje jedlo v Monaku." Usmiala som sa na mamu, keď som jej pomáhala s riadom.

„Dúfam, ale že si aspoň čosi navariš." Zhrozenie sa na mňa pozrela, pretože dobre vedela že som nemožná kuchárka.

„Snažím sa, občas príde Charles a ponúkne sa." Zasmiala som sa.

„Ako sa ma?" Pohľadom prešla na mňa a odložila utierku na stôl. „Posledné preteky preňho nedopadli moc dobre." Pokračovala. Áno naša rodina je tak trošku zamilovaná do formuly mám pocit. Vždy keď išla formula sme celá rodina sedeli pred telkou a fandili svojmu tímu. O to viac sme to prežívali, keď v F1 začal jazdiť aj Charles.

„Bol veľmi zničený, ale už sa pripravuje v Belgicku." Pousmiala som sa.

„Och ten chlapec je veľmi silný." S povzdychom zavrtela hlavou a odišla z kuchyne. Viem načo narážala, na Julesa, na uja Hervého, na Anthoineho a nakoniec na celú spackanu stratégiu Ferrari, ktorú tento rok dobabrali najviac ako len vedeli. Ach a ešte keď sa s ním rozíde Charlotte.