Skroť si ma ✓

7. Spomienky a poznania

Moje oči ožiari modrá žiara. Okolo mňa sa rozvíri trblietavý jemný prach. Som ako v sne. Kde to som? Jaskyňa plná žiariacich a blikajúcich hviezd. Nič krajšie som nikdy nevidela. Kam sa pozriem, tam sa vlní modrá žiara. Spravím pár malých krokov k jednej z kamenných stien, aby som sa mohla zadívať z blízka na jednu z tých hviezd. V jej vnútri sa vlnia farby. Fialová, rúžová a tyrkysová, vlniace sa uprostred žiarivo modrej. Je to jej srdce? Tancuje snáď?

Pri poslednej myšlienke nadobudnem dojem, že som tu už bola. Dívala som sa na tie žiariace a blikajúce hviezdy. Vravela som si tie isté slová. Áno, bola som tu. Zaleje ma akási úľava z toho poznania a ja sa rozosmejem. Po lícach mi aj napriek úsmevu na mojej tvári stekajú slzy.

Čo sa to deje?

Ocitám sa v dvoch realitách. Srdce sa mi rozbúši o čosi divokejšie a dych sa zrýchli.

Modroočko...

„Musíš ísť," šepkal mi vtedy hlas v mojej hlave. Neviem či ho počuť len v spomienke, alebo sa v mojej hlave ozve naozaj. Neviem čo je skutočnosť. Lenže ten hlas...

„Utekaj!" ozve sa o čosi naliehavejšie.

„Mama?" neveriacky sa obzerám všade naokolo. Tie slová. Je to ako ten deň... posledný deň, keď som sa bežala schovať pred Xingom a jeho svorkou. Spomínam si! Bolo to tak ako v tom sne. Lenže ten sen už nemávam.

Deje sa to naozaj? Niečo ma donúti pohnúť nohami. Spravím pár neistých krokov. Všade okolo mňa sa víria oblaky trblietavého prachu.

„Utekaj, Taira!" zanarieka matkin hlas. A tak sa rozbehnem. Bežím ako o život. Predo mnou zbadám postavu. S rozbehom naráža do žiariacich skál. Znova a znova.
„Nikdy ma nezlomíš!" zakričí na žiaru v skalnatej stene pred ním a opäť sa rozbehne.

Vbehnem mu do cesty. Neviem či chtiac, či nechtiac. Proste sa to stane. Modroočko už nedokáže zastaviť a... prebehne skrz mňa. Zatváram oči čakajúc na bolestivý náraz môjho chrbta do skalnatej steny. Nič sa však nedeje.

Nie, čo to... bola som tu s ním. Áno! Uväznená medzi žiariacou skalou a jeho telom. Dívali sme sa jeden druhému do očí. Trvalo to nekonečne dlho. Videla som v nich niečo... poznanie. Vtedy sa niečo zmenilo. Som si tým takmer istá.

Nechávam sa unášať tou spomienkou. Môj chrbát sa skĺzne po skalnatej stene, až si sadnem na zem. S hlavou zvesenou medzi kolenami, ťahajúc sa za vlasy, plačem. Och, bohyňa, ty vieš, že ja nikdy neplačem. Smiech je ten, s ktorého pomocou sa vyrovnávam s každou emóciou. Lenže teraz to nezvládam. Je to tak intenzívne. Všetky tie pocity sa cezo mňa začínajú prelievať. Už teraz kdesi v mojom vnútri cítim a viem čo sa to derie na povrch. Bolí to. Prečo to tak bolí? Slané slzy sa bezhlavo vrhajú do prachu pod mojimi nohami a ja neviem prestať. Nejde to zastaviť.

Jeho ruky boli umiestnené po bokoch mojej hlavy, jeho telo tak blízko toho môjho. Čo je inak, vravela som si. Myslela som vtedy, že blúznim. Nebola som pri zmysloch. Neuvedomovala som si čo sa deje. Jeho pery sa obtreli o tie moje. Zľakla som sa. Nebolo to skutočné. Vedel to. Už vtedy to musel vedieť. Ako dlho?

Nie, nie je tu.

„Vzdala si sa jeho i seba," ozve sa akási časť môjho ja. Tá silná časť, ktorá nikdy nedovolí mojim pocitom aby vyšli na povrch. Nikdy nedovolí, aby som sa vrátila k minulosti. Ale tu, tu je to iné. Tu ma neovláda.

Kto som? Kým som bola? A kto je on?

„Utekaj," ozval sa vtedy znova ten známy hlas. Podliezla som jeho ruku a vyšmykla sa z toho príjemného uväznenia. Mala som pocit, akoby šlo o hru. Len šantenie sa dvoch vĺčat pod hviezdami. Aj napriek tomu, že sme boli omámený, sa nedala poprieť únava našich tiel. Beh nebol behom. Nohy sa nám motali, podlamovali. Nakoniec som sa len odrážala od stien. Už som aj zabudla, že je za mnou plýžiaci sa Modroočko. Nevedela som prečo a kam idem. Proste som len kládla nohu pred nohu. Keď už som sa takmer plazila, čiesi ruky ma surovo schmatli za kotníky a potiahli. Moja tvár sa zaborila do prachu na zemi a s bolestivou grimasou zaprotestovala. Znova som sa smiala. Prevalila som sa na chrbát a nado mnou sa ocitol on. Surovo schmatol moje ruky za zápästia a priklincoval mi ich nad hlavou, zatiaľ čo môj smiech naberal na obrátkach.