Skroť si ma ✓

12. Výbuch

Medzitým...

Kyren neutekal hneď hľadať svoju kúsavú vlčicu. Musel sa starať aj o jeho svorku. Stále mal na pamäti, že sa sľúbil postarať aj o svorku, v ktorej Taira zabila alfu. Nepriamo. Vlastne to spravil on. Rozhodol sa, že im vyberie spoľahlivého samca, ktorý sa zvládne dobre postarať o tú malú ustráchanú skupinku vlkov. Aj mu to padlo vhod, pretože sa tak mohol zbaviť Sarrena.

-

I keď Sarren naoko Kyrena rešpektoval, nesúhlasil moc s jeho rozhodnutiami ohľadom jeho vyvolenej. Nenávidel tú vlčicu. Bál sa, že by pošpinila čistý rod ich alfu. Ani za nič nechcel uveriť, že je naozaj jeho spriaznenou dušou. Zatiaľ tomu ani nič nenasvedčovalo. Určite mu učarovala počas ich cesty, myslel si.

Bohužiaľ pre Sarrena, nemohol odporovať rozhodnutiu Kyrena Wraitha.

-

Kyren sa spolu so Sarrenom premiestnil na okraj lesa. Tam, kde sa končil skromný pozemok starej vlčice. Pre istotu zvolil toto miesto, keby bola náhodou dnu Taira. Nepredpokladal však, že by ju tam mohol naozaj nájsť. Predsa musela tušiť, že toto by bolo prvé miesto, kam by ju šiel hľadať.

Ešte sa ani poriadne nezhmotnili, keď zavetril a nasal známy pach nosom. Obzrel sa ponad plece do lesa. V hustnúcej tme však nič nezbadal. Krčiac obočie znova vdýchol ten pach strachu. Pustil Sarrenovo predlaktie, spravil pár krokov smerom k domu a potom ďalších pár, späť k lesu. Bol si takmer istý tým, že tadiaľ utekal malý ustráchaný zelenooký chlapec. Lenže nebežal domov. Jeho stopa viedla presne opačným smerom.

Prešli do chatrče, v ktorej naňho čakalo ďalšie prekvapenie. Jediné, čo ho na mieste neprekvapilo, bol pach jeho družky. Zvesil hlavu, až mu niekoľko neposlušných prameňov jeho strapatých vlasov spadlo do tváre. So zaťatými päsťami rozdýchaval prvý nával hnevu. Už tak si nemohol byť istý tým čo vyvedie, keď je sama sebou. Nie to ešte keď stratí kontrolu. Nenápadne pokrútil hlavou, zaháňajúc rôzne scenáre, ktoré sa mu premietali v hlave. Dvoma hlbokými nádychmi sa naoko ukľudnil a preskúmal okolitý priestor.
Všade bol neporiadok. Niekto sa im tu snažil nahnať strach. Jeho pozornosť upútal pach krvi. Stará vlčica. Doriti! Zaklial v duchu.
Taira sa vydala smerom do mestečka. Išla teda zrejme po stope stareny. Nezdá sa to byť dlho čo tu bola. Jej pach bol ešte celkom výrazný.

Mračiaci sa Sarren kopol do niekoľkých črepín, netušiac, čo sa deje. Kyren naňho skoro zabudol. Momentálne by ho najradšej poslal preč, aby mohol v kľude vyriešiť túto nahovno situáciu. Lenže, to nemohol. Pomaly rozdýchaval druhý nával hnevu a prichádzajúceho zúfalstva. Prisahal by, že je Taira ako taká skaza chodiaca po svete. Možno mal byť dôslednejší. A možno ju mal naozaj zavrieť do žalára. Lenže on vedel, že toto by na ňu zaúčinkovalo presne opačne. Ona nie je obyčajná vlčica. Musí si dávať veľký pozor na to, ako na ňu ide. Vždy bola svojská. Lenže teraz už si nebol tak celkom istý tým, čoho všetkého by bola schopná.

Toto vedomie však jeho vnútro trhalo na kusy. Všetko v ňom priam ziapalo, aby si ju podmanil silou. Aby si ju proste vzal a pribútal k sebe svojou značkou. Každá sa časom podvolí. Väčšinou skôr, ako neskôr. U nej by to však bolo presne... nikdy. A to jeho divoká vlčia stránka nevedela pochopiť.

Vedomý si toho, že jej na malom chlapcovi záleží, sa rozhodol ísť pohľadať najprv jeho.

-

Sarren znudene postával v malej polorozpadnutej chajde a sem tam do niečoho kopol. Hnevalo ho, že skysne v tomto zapadákove, ďaleko od všetkého, čo pozná. Pôvodne dúfal aspoň v to, že pôjde o akési väčšie mesto, v ktorom by ho moc práce so svorkou nečakalo.