Vyšla som na chodbu a skontrolovala som okolie spoza rohu. Mission impossible. Vzduch je čistý. Už len dostať sa nepozorovane do triedy. Dúfam, že si nikto nevšimol, že som zmizla. Dúfam, že ma nikto nevidel s Viktorom a nebude bonzovať.
Počas kráčania naspäť do triedy sa mi na tvári rozhostil blažený úsmev. Bola som spokojná. Môj plán mi vychádzal skvostne. Na chvíľu som zamestnala svoje bunky a ešte som ho aj poriadne vzrušila. Výborne! Bolo to taká 2 in 1. Jeho pery boli také sladké a Viktor ma dostával do kolien. To isté cíti aj on, keď je so mnou. Som si tým istá!
Teraz som aspoň na pár chvíľ ukojila svoju túžbu po vzrušení a bez citov sa na neho naviazala. Potom už len prísť na ako sa ho zbaviť. Ale chcem ho ešte aspoň na pár chvíľ len pre seba. Chcem tie chvíle, ktoré ma dostávajú inde. Do jeho sveta. Chcela som jeho dotyky, bozky a horúčkovité stretnutia. Kým ešte majú takýto účinok.
To je môj plán na rozmýšľanie počas nasledujúcich dní. Nechcem ho odkopnúť. Čo ak sa do mňa zamiluje a ja mu zlomím srdce?? Čo ak sa to stane mne??!
Pri skrinke som videla stáť Amy. Išla som hneď za ňou. Ešte mala byť hodina.
,,Ahoj, kamoška. Profka sa vrátila a keď sa na teba spýtala, povedala som, že ti prišlo nevoľno a utekala si na toalety," usmiala sa Amy. Bola som jej vďačná, že ma kryla.
,,Ďakujem, moc. A ďalej to neriešila??" zaujímalo ma.
,,Povedala, že si dospelá a že ťa nebude hľadať po záchodoch po celej škole," zasmiala sa a ja s ňou. Niekedy sú profky až moc vtieravé, no táto dnes asi nemala náladu. Ale na druhej strane, keby mi naozaj prišlo zle, nechala by ma pokojne umrieť tou najpodradnejšou smrťou na dievčenských školských záchodoch.
,,Nepôjdeme dnes na kávu???" spýtala sa Amy.
,,Samozrejme, poďme. Už dlho sme nikde neboli," súhlasila som a jej tvár zaplesala nadšením. Bola som rada, že sa ma na nič nepýtala.
**************
Zo školy sme zašli do kaviarne v centre. Objednali sme kávu v roztomilej kaviarničke. Tieto pokeci s Amy sú rovnako milé ako atmosféra v tejto milej kaviarni. Naozaj pekné miesto na trávenie dopoludnia s najlepšou kamarátkou.
,,Viktor stále pokukuje??" vyzvedala. Nemusela som jej ani odpovedať, pretože odpoveď poznala. Chcela vedieť detaily.
,,Až priveľa," odvrkla som naoko znechutene pri spomienke naňho. Niečo vo vnútri mi však podskočilo nadšením pri zmienke o ňom.
,,Je sexy," riekla. Mala pravdu. Myslím, že ten do kolien dostávačský efekt mal na každého.
,,To aj ja," hlesla som nezaujato. Chcela som jej povedať o dnešku, avšak bála som sa.
,,Ale on je ten badboy našej školy a vybral si teba. Veď je to česť," horela nadšením. Keby bolo moje rozhodnutie na nej, už dávno by sme randili a robili tie nudné párikovské veci. Za to hriechy s ním boli adrenalínovým zážitkom.
,,No ak mu podľahnem, budem mať po česti," zamietla som akýkoľvek návrh.
,,Ale to ako sa na teba díva. To ako za tebou dolieza. To ako na ňom veľmi vidieť, že ťa žerie. To ako sa snaží na teba zapôsobiť..."
,,Ako na korisť, ktorú využije a odhodí. Poznáš predsa všetky tie dievčatá, ktoré sa popálili," hlesla som. Zosmutnela som, keď som pomyslela na to, že je to tak. Nechce ma pre seba. Chce ma len využiť, presne tak, ako to robí s každou. Nedokázala som pochopiť, ako si tie dowvčatá môžu ďalej chodiť po škole akoby sa nechumelilo.
,,Nie. Ako na niekoho, na koho nemôže prestať myslieť. Ako na niekoho, po kom túži viac ako kedy po niečom či nejakej inej túžil. A mimochodom! Tie dievčatá po ňom aj tak stále slintajú. Vidno to na nich. Pár dní frfľali, aký je hrubý a hrozný, ale potom to celé utíchlo."
,,Je to hráč," nedala som sa.
,,Ktorý sa ide pretrhnúť, aby si si ho všimla," pokračovala vo svojom tiež.
,,S cieľom len ma dostať do postele."
,,S cieľom dostať sa bližšie k tvojmu srdcu."
,,Ach ty zasnená romantička. Robí to len aby ma zničil."
,,Aby ťa chránil."
,,A pred kým?? Pfff."
,,Pred takými ..."
,,..ako on. Nie, naozaj ďakujem," ukončila som rozhovor. Možno v niečom málo mala pravdu, ale bolo to tak pravdepodobné ako to, že v decembri rozkvitnú čerešne. Chcela som sa držať ďalej, pretože to bolo absurdné. Bola to len naša hra, nič viac by nikdy nemohlo fungovať.
,,Ani mu nedáš šancu."
,,A mala by som snáď??"
,,Áno! Určite! Aspoň to skús, Al," povzbudzovala ma.
Povzdychla som si. ,,Dnes som to skúsila." Priznala som sa. Odhalená!
,,Po-po-počkať! Čo?"
,,Dnes som sa dala zviesť, ale neber to ako zvyk, už nikdy to nezopakujeme."
,,Ako to??? A o ničom mi nepovieš??"
,,Chceš všetky detaily??''
,,Áno, počúvam."
,,Okej. Stretli sme sa na chodbe. Preplížili sme sa k záchodom a potom sme sa bozkávali. Stačí?" skončila som rozhnevane.
,,Nečerti sa. A ako to končilo??"
,,Normálne. Nijako. Potom sme odišli."
,,Och, pre boha. Aj kráľ školy má city."
,,Chalani ako on city nemajú. Každé dievča majú len na jednu noc a ja sa zmanipulovať nedám!"
,,Ai poriadne tvrdohlavá,'' poznamenala a uchlipla si z kávy.
,,Ani nevieš ako," pomyslela som si.
🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦 🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦
YOU ARE READING
Ako správne zlomiť srdce I.
Romance'Ako čierna a biela. Ako noc a deň. Ako svetlo a tma. Obaja sme ako nespútané šelmy. Ako na horskej dráhe. Radi sa dvíhame a neradi padáme. Viem sa o seba postarať. Viem, že aj on je rovnako nezávislý. Viem, že bude môj. Viem, že len on sa ku mne ho...