Skroť si ma ✓

15. Poddajná

Dnešnú časť venujem Anelie300 AlbertinaCasarova ntkaczikova sunflowerqueen3 LuciaHippikovaBurajo

Ďakujem :)

__________☆___________

Až teraz mi napadne, že vlastne neviem, kým Kyren naozaj je. Síce mi povedal stručný súhrn svojej minulosti, ale čo mi to v skutočnosti povedalo? Vlastne nič o tom, aký je teraz. Vždy šetril slovom. Iné boli situácie, kedy som ho vytočila. Vtedy slovami nešetril. No inak? Zakaždým vážny, mĺkvy. Nikdy sa nedalo ani len odhadnúť, čo sa mu odohrávalo v hlave za tým jeho kamenným výrazom.

Uväzní ma pod svojim telom, tisnúc sa na mňa najtesnejšie ako to ide. Zovretie jeho rúk na mojom krku povolí, aby ich mohol presunúť na stenu po bokoch mojej hlavy. 

„Prisahaj mi vernosť," hlavou pomaly klesá k práve uvoľnenému krku. „Si ako božstvo, ktoré chcem uctievať, no nemôžem. Ale môžem ti dať prísahu. Máš moju vernosť, Taira. Tak prisahám." Po tých slovách ucitím na citlivej rozbolavenej pokožke jeho horúci jazyk, moje telo sa zachveje. Je to akási hnusná zmes strachu a vzrušenia. Naozaj som sa nikdy neznížila k tomu aby som kňučala, no teraz to spravím. Zakňučím ako nejaká poddajná suka. V ten moment jeho jazyk vystriedajú zuby. Nenávidím sa za tie pocity, čo sa vo mne práve teraz melú. 

Prisahať vernosť. Obyčajné slová, ktoré vo svete vlkov znamenajú priveľa. Týmto to začne a skončí naplneným putom.

Vernosť, naplnené puto, oddanosť a láska. Povedala by som, že sa to nedá mať všetko naraz, ale v ten moment si spomeniem, že to ide. Moja matka a otec to všetko mali.

Vždy som si myslela, že na mojich rodičov nemám žiadne spomienky. Že som ich všetky vytesnila z mojej mysle, aby ma obraz ich šťastných tvári nebolel. Ale teraz sa jedna z nich prederie na povrch.

--

Otec si matku pritiahol majetnícky k sebe. Stačil jeden prudký pohyb jeho obrej ruky, aby sa naňho natisla celým telom, načo so spokojným úškrnom zavrčal.

„Orion," naoko ho udrela do hrude a so smiechom sa k nemu pritisla ešte tuhšie. Jeden by bol povedal, že to už viac nejde, ale šlo.

„Si moja," pobozkal ju do vlasov.

Ich láska bola priam hmatateľná. Ich puto tak pevné až vzduch okolo nich praskal. Nešlo ich neobdivovať. Svoje šťastie prenášali aj na ich okolie. Na mňa...

„Nikdy sa toho pocitu nenabažím," zafunel jej bručiac do vlasov, ktoré pred chvíľou pobozkal.

„Však si to so mnou nemal ľahké," žmurkla naňho matka.

„Stella, keby si len vedela aké muky si mi spôsobovala," zronene zavrčal.

„Nechcela si ho?" udivene som zvrtla hlavu k matke. Tá sa iba zasmiala.

„Ach, zlatko, tvojho otca som nenávidela. Ale ono to tak chodí," zachichotala sa.

Nechápavo som naklonila hlavu na stranu, dúfajúc, že sa dozviem viac. Pri výklade učiteľov ma tieto veci nikdy nezaujímali. Vždy som chcela radšej loviť a preháňať sa po lese, ako počúvať teóriu.

„Lenže v tom je to... Keď máš to šťastie a nájdeš svoju spriaznenú dušu, nikdy to s tebou nevzdá. Nakoniec dobije tvoje srdce, a keď sa to stane a vy sa spojíte, vtedy to pochopíš. Pocítiš to. Tu," ukázala na miesto na svojom hrudníku, kde sa nachádza srdce. „Nekonečná láska, oddanosť, vernosť. To všetko môžeš cítiť aj bez puta."

Vôbec som tomu nerozumela no i tak som nemo prikývla.

--

Odvraciam tvár, čakajúc, kedy sa jeho zuby premenené na ostré tesáky, zaboria do môjho krku. Lenže jeho skusnutia sú stále opatrné. Bolestivé, no opatrné a vtedy pod dlaňou ľavej ruky ucítim rukoväť noža.

Moje telo stuhne ešte o kúsok viac. Som zmätená tým, čo sa to práve deje. Čo to robí?

Moja dlaň sa pevne zomkne okolo stredne veľkého noža. Prečo mi ho dal?

„Zabi ma, ak nechceš prisahať" vydýchne do priehlbiny medzi mojim krkom a kľúčnou kosťou. Pri tých slovách sa tok mojich myšlienok zastaví. „Alebo ma nechaj vytvoriť puto a ja ťa nechám ísť," jeho hlava sa vzdiali od môjho tela tak, aby sa na mňa mohol zadívať. „Budem čakať, kým sa vrátiš. Nebudem ťa viac hľadať."

Ak som si doteraz myslela, že je toto všetko okolo spriaznených duší iba nejaký výstrelok bohyne, že je to len niečo povrchné, ovládané pudmi... Och, pri Matke, práve teraz som pochopila, že je to niečo omnoho hlbšie a skutočnejšie. To čo práve vyslovil... Náš osud týmto vložil do mojich rúk. Presnejšie, do tej ľavej. Som tá najväčšia mrcha pod mesiacom a aj napriek tomu to spravil. Lenže ja ho zabiť nedokážem. Pritom by to bolo to najjednoduchšie a najrýchlejšie riešenie. V tejto sekunde by som mohla ukončiť naše trápenie.
Ostrie noža sa ocitá priložené pod jeho uchom. Ani sa nepohne. Len ma ďalej hypnotizuje svojim pohľadom a čaká na koniec. Nech už bude akýkoľvek, iba ticho čaká.

Dusivá atmosféra oťažie ešte o čosi viac, keď sa vzduchom roznesie pach jeho krvi. Jemný pramienok stekajúci po divoko pulzujúcej tepne. Moje zreničky sa rozšíria a bez rozmýšľania spravím pohyb, ktorý mi príde tak prirodzený. Nie, s tou vôňou mi z hlavy vyfučalo úplne všetko. Zostali sme iba ja a on. Hlavu nakloním na stranu a s nožom stále na rovnakom mieste, zliznem tmavú tekutinu z jeho krku. Z hrdla sa mi vyderie slastné zavrčanie pri tom, ako prejdem drsným jazykom po jeho pokožke. Cítim pod ním divokosť jeho tepu a na ňom zmes tých najúžastnejších chutí, aké by som si nevedela predstaviť ani v tom najdivokejšom sne. Za sebou počujem škrípanie Kyrenovich nechtov o stenu a zvuk droliacej sa omietky.

„Máš moju vernosť. Tak prisahám."Priestorom sa ozve zvonivý zvuk noža, dopadajúceho na kamennú dlážku. A to je preňho znamenie, že som sa rozhodla. V ten okamžik sa jeho prsty zaboria do mojich vlasov. Silno ma za ne zaťahá, aby sa mu odhalil môj krk v plnej svojej tepajúcej kráse. Bez zbytočných ceremónii sa do mňa zahryzne skôr, ako by som si to stihla rozmyslieť.

Z môjho hrdla sa vyderie akýsi zvláštny zvierací zvuk, no hneď na to zastonám. Nohy sa mi rozklepú a telo pokryjú zimomriavky. Vnímajúc jeho zuby zabárajúce sa do môjho krku a horúci jazyk kmytajúci medzi nimi, sa poddávam. Už tu nie sme viac len on a ja. Už sme to my.

Moje ruky sa cez jeho boky preplazia na chrbát, odkiaľ sa skĺznu na jeho pevný zadok. Pritisnem si ho tuhšie k sebe, až ucítim na podbrušku tvrdosť jeho vzrušenia.

Ja sa tisnem naňho a on na mňa. Lenže potom jeho ruky zatlačia moje bedrá do steny. Pomaly mi rozopína opasok. Chcem spraviť to isté, no on preruší činnosť svojich rúk, aby tie moje opäť premiestnil na svoj zadok. Zavrčí, stále do mňa zarývajúc svoje zuby. Ten zvuk sa ozve v každej mojej žile a rozleje sa mi po celom tele.
Rukami zablúdi späť k môjmu opasku, ktorý hneď na to dopadne na zem.

Jeho skusnutie povolí a môj krk zahalí neuveriteľný chlad. Tentokrát moje ruky zmietne zo svojho tela a o krok ustúpi.

Čo to robí? Začudujem sa v duchu. Potrebujem ho. Práve teraz ho potrebujem cítiť úplne všade. Celé telo ma bolí túžbou a zároveň prázdnotou.

Chcem vzdialenosť medzi nami prekonať jedným dlhým krokom a pokračovať v tom, čo sme začali. Dokončiť to. Lenže jeho telo stuhne, svaly sa mu napnú a sánkou divoko zakmitá zo strany na stranu.

„A teraz choď," zvrtne sa na päte a odíde. S otvorenými ústami sa zostávam pozerať na zatvárajúce sa dvere.

----

Dnes trocha kratšia časť, ale za to venovaná len tejto zvláštnej dvojici ;) Romantika podľa Tairy a Kyrena čo :D

Nezabudnite na hviezdičky či koment :))