odchod

238 10 2
                                    

Zobudila som sa na budík o 3:30. Išla som sa osprchovať, namaľovať, obliecť a dobalit posledné veci. O 4:30 som zobudila Cassie.

"Cassie vstávaj" zobudila som ju

"Čo sa deje?" pretrela si oči a sadla si na posteľ

"Za hodinu a pol odchádzame a ty niesi pobalena" povedala som jej a balila svoj kufor

"Liv, ja asi nejdem stebou" povedala potichu

"Čo?" pozrela som sa na ňu

"Ja tu chcem ostať Liv, nechcem ísť domov, tam nič nemám, moji rodičia má nenávidia a sú radi že som preč. A tu mám kamarátov, Richarlisona. Ja nechcem odísť Liv, ja to tu milujem"

Au

Ďalšia rana do srdca. Toto som nečakala. Áno povedala som jej že nemusí so mnou ísť ale vedela som že by to nerobila, teda aspoň som si to myslela.

"Aha, dobre, to nevadí" falošne som sa na ňu usmiala

"Liv prosím nehnevaj sa ja-"

"Cassie, mne to nevadí dobre? Som rada že ti tu je dobre, len si to tu uži"
Usmiala som sa a otočila sa aby som zakryla slzy.

Zapla som kufor, obliekla si bundu. Zobrala som som kufor do ruky a išla

"Liv počkaj" objala ma Cassie

Neobjala som ju späť

"Ahoj" povedala som a odišla preč

Vyšla som von a práve pršalo, úžasné.

Zavolala som si taxík ktorý má zobral na letisko. Prišla som tam o 5:40.

"Poprosím všetkých cestujúcich do Slovenska nech nastúpia do lietadla"

Vchádzala som do lietadla, otočila som sa späť, ešte raz som sa tu poobzerala

'Už sa tu viac nevrátim'

Povedala som si v hlave a nastúpila do lietadla.

Cestu lietadlom som skoro celú prespala.

"Pani už sme tu" zobudila na letuška
Usmiala som sa na ňu a poďakovala. Vyšla som z lietadla.
Poobzerala som sa dookola a cítila som na svojej tvári úsmev. Tu je moje miesto. Sem patrím.

"Liv!" môj úsmev sa ešte viac rozšíril
"Stell!" rozbehol sa ku mne môj anjelik
Zobrala som ju do rúk a zatočila vo vzduchu. Stisla ma okolo krku
"Chýbala si mi" povedala mi
"Aj ty mne miláčik" dala som jej pusu na vlasy.
Položila som ju na zem
"Tu je naša obľúbená sestrička!" zdvihli ma chalani do vzduchu (Marcus, Tinus)
"Dajte ma dole!" zasmiala som sa
"Dajte ju dole! Aj ja ju chcem objať!"
Chytil ma do rúk a zatočil
"Jack!" Zasmiala som sa
"A ja som čo?"
"Josh!" rozbehla som sa za ním a skočila na neho
Zasmial sa
"Aj ty si mi chýbala"
"Ehm ehm"
"Kate!" rozbehla som sa za ňou a ona za mnou, skočili sme na seba a spadli na zem.
Začali sme sa smiať ako blbý. Všetci na nás pozerali ale nám to bolo jedno.
Chalani nás zdvihli zo zeme a spolu sme sa smiali
"Ani neviete ako ste mi chýbali" objala som ich všetkých
"Aj ty nám! Nikto nevie urobiť tvoje wafle" povedal Josh
Len som sa zasmiala
"Poď ideme domov" zobrali ma domov.
Prišli sme domov a ja som išla dať oprať svoje veci. Potom som išla do obývačky.
Niekto mi zakryl oči
"Hádaj kto to je"
"Dylan!" otočila som sa a skočila mu okolo krku
Nečakal to, takže sme skoro spadli, začali sme sa obidvaja smiať
"No čo Liv ako tam bolo?"
"Úžasné, bolo to tam krásne a boli tam aj skvelý ľudia"
"Tak prečo si sa vrátila tak skoro? Nie že by som nebol rád" spýtal sa Jack
"Noo.."
"Olívia čo sa stalo"
"Poznáte Neymara však?"
Prikývli
"A viete že som sním chodila?"
Zas prikývli
"A on sa so mnou rozišiel"
"Čo urobil?!"
"Ešte raz?! Čo urobil?!"
"Nech sa mi dostane do rúk a zabijem ho!"
"Čo si to dovolil?!"
"Myslí si že môže ublížiť mojej malej sestričke?! Nech sa mi neželá!"
"Chalani kľud!"
"A prečo sa stebou vlastne rozišiel?"
"Dneska nemám chuť sa o tomto rozprávať, chcem si len ľahnúť a spať"
"Dobre prepáč, dobrú noc" dali mi pusu na čelo a ja som si šla ľahnúť




Ahojtee, dneska trochu kratšia časť

𝓜𝔂 𝓰𝓲𝓻𝓵 / 𝐍𝐄𝐘𝐌𝐀𝐑 𝐉𝐑Where stories live. Discover now