Skroť si ma ✓

20. Hlupák

Kyren

V tých končinách bol les mŕtvy. Čím bližšie Kyren bol, tým menej života ho obklopovalo. Vzduch bol ťažký a len s námahou ho vťahoval do pľúc. Vo svojej vlčej podobe sa brodil k tomu miestu so zrúcaninou, kde by mala byť ona. Už niekoľkokrát sa skoro otočil, lenže niečo ho stále ťahalo vpred.

Asi pred pol hodinou sa k nemu pripojil Krorr. Krúžil nad korunami stromov, aby včas odhalil prípadné nebezpečenstvo. Jeho spoločnosť ho potešila.

Tušil, že už je blízko, keď pred ním pristál veľký krkavec a zahradil mu cestu. Obaja tam tak v tichosti stáli a načúvali okoliu. Jeho citlivý sluch zachytil akési zvuky. Ovinul svoju hmlu tuhšie okolo svojho tela a trocha jej požičal aj Krorrovi. Dúfal, že to dostatočne zamaskuje ich pach. Jeden malý pramienok svojej hmly poslal vpred. Ten k nemu doniesol zvuk dvoch hlasov.

„Zamerajte sa na ich puto. Je tak silné, že ho cítim až sem," odfrkol si chrapľavý ženský hlas. Už však neznel tak roztrasene a staro, ako keď tento hlas, preklínal jeho spriaznenú dušu.

Bohyňa na tom zdá sa, minimálne podľa hlasu, bola lepšie, ako by bol čakal. To nebolo dobré znamenie. Dalo sa čakať, že si nájde svoje cestičky. Predsa len to bola bohyňa. Mali ju vtedy zabiť, ako hovoril on.

„Áno, moja pani," prehovoril tlmený mužský hlas. Netušil, kto by to mohol byť.

„Už nechýba veľa a bude moja," zarehotala sa svojim zvláštnym škrekotavým smiechom, z ktorého by sa jednému dvihli nie len chlpy za krkom, ale aj žalúdok.

V ten moment sa biela hmla s Kyrenom a veľkým krkavcom vyparila.

Objavil sa v novej Sarrenovej svorke, kam mal pôvodne namierené. Už bola dávno noc a tak sa rozhodol nechať mestečko spať a svoje povinnosti odložil na ráno.

Uložil sa v polorozpadnutej chajde, ktorá ešte donedávna slúžila ako domov malému Taselovi. Stále rozmýšľať nad tým, ako by Tairu mohol ochrániť. Skrz ich spojenie cez puto, bola totiž v ohrození. Či bol v ohrození aj on, mu bolo úplne jedno.

Ako ale zamaskovať ich puto? Dá sa niečo také? Ako ju ochráni bez toho, aby ju cítil a vedel kde je? Nebude vedieť či sa s ňou niečo deje. Nebude vedieť ani či je v poriadku. Toľko myšlienok mu vírilo v hlave, až mal pocit, že ani nezaspí. Lenže opak bol pravdou a on zalomil takmer okamžite.

Tenký pramienok jeho puta začal putovať svetom, len aby sa mohol dotknúť toho oranžového. Kyrenova únava bola tak veľká, že zabudol odvolať svoju hmlu, ktorá ho stále zahaľovala. A tak sa stalo, že sa začala ťahať aj po tom jemnom modrom pramienku, až sa dostala na jeho koniec a tak ho celý pohltila. V ten moment puto stratilo svoj smer a zostalo blúdiť tmou.

Spiaci Kyren tak nevedome vyriešil problém, ktorý si myslel, že mu nedá spať. Potom mu však nedalo spať niečo iné a to pocit prázdna a straty.

Taira White

Odkedy som sa zobudila, všetko ma svrbí v akomsi nepríjemnom tušení. Všetko vo mne kričí, aby som sa vrátila za Modroočkom a zistila, čo sa stalo. Je veľa rôznych teórii toho, čo sa mohlo stať.

Mohol umrieť, ale to by som verím, prežívala trocha inak. Mohol ma poslať do hája a nášho puta sa proste nejakým zázrakom zbaviť, aby ma mal konečne z krku, kým by sa zo mňa načisto zbláznil. Tejto možnosti však nedávam ani malú šancu, pretože neverím tomu, že by sa bol schopný vzdať toho mála, čo si medzi nami vynútil. Tretia možnosť, ktorá sa mi zdá najpravdepodobnejšia je, že je to znova len nejaká pasca. Iba spôsob, ktorým si ma chce k sebe privolať, aby mi mohol šplechnúť do ksichtu, že som sa za ním nakoniec predsa len priplazila. Heh, no to určite.