Nepriestrelný

77

Podstivo som čakala opretá o zábradlie na hornom poschodí, a sledovala celé dianie na prízemí.
Pred tým, než prikývnem na otcov plán, si overím moju verziu toho, že Axel už o všetkom vie, len sa hrá na hlupáčika. 

Akonáhle ale konečne vošiel do vnútra, sa náš pohľad spojil.
Axel ale začal kráčať po druhej strane schodiska, smerujúc tak do jeho izby. 
A preto som rýchlo vykročila a kráčala za ním. 

Otvoril mi dvere, pustil ma do svojej izby a ostal stáť pri dverách, zatiaľ čo som sa na neho otočila. 

„Axel, potrebujem sa s tebou porozprávať o Sam, mám totiž to dojem, teda, nie len ja, že nie je-"

„Noemi, o tomto sme sa už rozprávali nie? Prestaň tak chorobne žiarliť." Odvrkol nepríjemne, na čo som sa na neho šokovane pozrela nevediac, čo mu mám povedať. 
On si ale začal rýchlo rozopínať košeľu. 

Akože čo? Vyspíme sa a zabudneme na to či čo?

Axel si priložil na pery prst, a akonáhle sa mi naskytol pohľad na jeho nahú hruď na ktorej mal mikrofón, som to pochopila. Jasné, že ho dala tá štetka napichnúť. Je to logické, Axel nie je sprostý. 

„Strč sa. Aj tak si nemáme čo viac povedať."
Prešla som ku dverám, ktoré som silno zabuchla a prešla ku nemu, zatiaľ čo som mu rýchlo stiahla košeľu a nechala ju ležať na zemi. 
Axel ma bez slova sledoval, zatiaľ čo som mu rozopla opasok a potiahla ho zaň do kúpeľne, ukazujúc na sprchu. 

A skôr než som sa stihla nazdať, sa Axel jednoducho ohol, stiahol si nohavice s ponožkami, strhol si taktiež aj malý mikrofón, ktorý položil dosť ďaleko a prešiel do sprchy, ktorú okamžite zapol. 

Porazene som za ním vošla v oblečení a zatvorila za nami dvere na sprchovom kútiku. 

„Ja aj otec to vieme." Zašepkám, zatiaľ čo sa ku mne Axel skloní a odhrnie mi mokré vlasy z tváre. 

„Mám to na sebe celý deň, nevedel som, ako sa mám tomu vyhnúť. Telefón mi kontroluje Sam, chcel som napísať všetko na papier no očividne si vo vymýšľaní plánov lepšia ako ja." Spokojne sa usmial, a mne v tom momente zaplesalo srdce. 
Toto je ten rozkošný Axel, ktorého som potrebovala.

„A teraz sa vyzleč Noemi, nemám rád oblečenie v sprche." Pomaly si oblízol spodnú peru, do ktorej si jemne zahryzol a svoju ruku presunul na môj krk, za ktorý si ma pritiahol ku sebe. 
„Ukáž mi ako som ti chýbal."  Zohol sa ku mne pre bozk, na čo som sa ja okamžite odtiahla a venovala mu široký úsmev. 

„Nebol si dobrý chlapec Axel." Zaškerila som sa na neho, rukou ho capla po jeho kamarátovi, ktorý už bol v pozore, a okamžite odišla zo sprchy rýchlo mieriac do svojej izby. 

Vrátiť sa nakoniec nebolo až také zlé.