Išla som zo svojou kamarátkou z krúžku lukostelby. Luk som mala prevedený cez rameno samozrejme v puzdre.
Jisoo (moja kamarátka) stále kecala ako vydela nejakého pekného chalana. Jisoo vystriedala toľko mužov za svoj mladý vek že to nieje možné. Mala ešte len 21 rokov
-heej! Ty ma vôbec nepočúvaš!- Jisoo ma jej krikom vytrhla z myšlienok.
-ale áno počúvam!- zakričala som jej naspäť.
- fajn tak o čom som hovorila ?- Jisoo naspulila pery a čakala na odpoveď.
-umm... O peknom chalanovi ktorého si stretla ?- povedala som a sledovala som jej výraz.
-este že tak- povedala a povolila pery. Chytila ma za ruku a tahala ma cez cestu k obchodu.
Všimla som si v pozadí ohňostroj ktorému som nechápala aký pako by púšťal ohňostroj počas dňa. Zastavila som Jisoo a ukázala na ohňostroj.
-super... Teraz ideme nakupovať.- povedala a vtiahla ma do obchodu. Bol to nejaký drahší obchod z oblečením. Jisoo vedela že milujem módu. Dokonca ako 13 ročná som sa chcela stať módnou návrhárkou čo mi nevyšlo ale nelutujem to kvôli lukostelbe.
Jisoo prišla ku vesiakom a vybrala mi nejakú košeľu vo farbe vinovo červenej.
- máš tmavšiu pleť táto farba ti pristane- povedala z nadšením v očiach.
-ja viem Jisoo- prevrátila som očami. Potom mi vybrala ešte elegantné tesilo krátke nohavice ktoré siahali po kolená a hnedy obyčajný opasok.
- tu máš a pekné si to bež vyskúšať- Dala mi to do rúk a dotlačila ma do kabínky. Zatiahla som závesy a začala som sa prezliekať. Dala som si dole tričko a pozerala som sa na svoju jazvu na boku. Stala sa mi keď som mala 17 rokov, nie úplne príjemnou cestou.
Začala som si dávať košeľu bola naozaj pekna a naozaj mi pristala, obliekla som si nohavice do ktorých som si košeľu zastrcila a stihala som ich opaskom. Musím uznať že som bola pekná. Keď som bola pripravená odkryť záves. Zrazu sa všetko zhaslo a hudba sa vypla.
-Jisoo?!- hneď ako som dopovedala jej meno odkryla som záves. Nebola tam. Nikto tam nebol.
[][][][]
Prešla som celé okolie no nikoho som nevidela. Už bola tma a ja som bola celá spotená rozhodla som sa keďže som sama, rozopnút si košeľu mala som na sebe čiernu športovú podprsenku.
Zrazu sa predomnou rozsvietila veľká obrazovka. Bola to nejaká hra a tak som tam išla.
Bol tam Biely stôl z mobilmi. Spomenula som si na to ze nic poháňané elektrinou nefunguje. Čiže ani mobili. Ale tento fungoval no bola tam iba biela obrazovka z nápisom: koniec registrácie: 24:09
Odpočítavanie do konca registrácie. Žeby tu boli aj iný ľudia?
Sadla som si teda na zem a čakala.
[][][][]
Zostávalo 15 minút a zatiaľ nikto neprišiel. No zrazu som počula auto? Predsa nič nefunguje nakukla som z poza rohu a videla som ľudí na staršom modele auta ktorý vystupili a maly zbrane. Zľakla som sa a tak som sa postavila a pritlačila sa do rohu. Síce mi je vetsinou všetko jedno ale teraz som sa naozaj bála našťastie som mala pri sebe luk na ktorý som aj zabudla.
Ľudia sa ešte zastavili pred vchodom a tak som mala šancu si ho vybrať ale ešte som ho nerostiahla šípy som mala na chrbte.
Počula som kroky a vtedy vošli do vnútra. Zobrali si mobily boli celkom štyria a viedol ich muž z čiernymi dlhšími vlasmi po plecia. Ktoré mal na pol zopnuté. Keď sa na mňa pozrel videla som ho z predu. Mal piercing na nose a na oboči pozrel si ma zhora dole a šibalským spôsob sa usmial.
-pozrime sa akú kočku tu máme!- zakričal a ostatný muži (áno všetci to boli muži) sa začali smiať.
Začala som sa viac báť. Muž z piercingom sa ku mne priblížil tak blízko že som citila jeho dych na mojom čele keďže bol o asi 10cm vyšší.
- počuj... Máme ešte desať minút nedáme jednú rýchlovku. Neboj chalani sa budu iba pozerať.- dopovedal a vyplazil jazyk. Všimla som si že má piercing aj na ňom. Odstrcila som ho a on sa zasmial a išiel znova ku mne. Teraz som sa ale už nebála a jedným rýchlym pohybom roztiahla luk a zobrala šíp. Zamierila som na neho.
Opäť sa zasmial - myslíš že toto ma vystraší?- chytil mi luk a vutrhol ho z mojej ruky. Som síce profesionálna strelkyňa z luku ale tam ti nikto zo silou nevytrhu z rúk. Dal ho preč zo šípom. Neváhala som a zobrala si ďalší šíp aby som sa mala aspoň čím brániť. Zasmial sa a udrel ma do ruky a potom do brucha. Spadla som na kolená. Prišiel ku mne a dal mi dole šípy z chrbta. Z oka mi vyšla slza.
-pozrime sa už sa na nás pripravila- narážal na tú moju rozopnútu košeľu....
Ako to skončilo sa dozviete v ďalšom dieli heh.
Dúfam že sa vám to páčilo, ja viem možno idem na to zhurta že už sa videla z Niragim ale chcem rýchlo preskočiť tú časť kde je sama chcem ísť čím najskôr na pláž. Túto fan-fiction som sa rozhodla napísať kvôli tomu že som ešte nevidela žiadnu fan-fiction v sk alebo cz takže som sa rozhodla napísať vlastnú. :3
Budem rada za každý hlas a samozrejme komentár. Môžte mi napísať s kým chcete aby mala vzťah naša hlavná hrdinka ďakujeeem <3
YOU ARE READING
PSYCHOLOGY-ALICE IN BORDERLAND
Fanfiction《POZASTAVENE》 mladá Leiko Amaya sa dostane do sveta ktorý sa nezlucuje s tým reálnym, spozná veľa nových ľudí, priateľov a možno aj lásku. Leiko Amaya- 20 rokov, Japonsko, Flegmatik-Melancholik, profesionálna lukostrelkina _________________________...
