Prológ

41 4 2
                                    

Štíhla, nízka blondína vošla do parku. Na sebe mala pastelovo modré šaty - začínala sa jar a otepľovalo sa, takže sa nebolo čomu čudovať. V jednej ruke držala elegantnú čiernu kabelku značky Yves Saint Laurent.

Začiatok jari znamenal aj výbuch farebných lupeňov všade, kde boli stromy. Kvitlo totiž obrovské množstvo kvetov a stromov, hlavne slávne kórejské sakury. Obyčajne zelený park sa teraz premenil na obrovskú ružovú bombu kvetov.

Bolo skoré ráno a blondína žula croissant s čokoládou - asi jej raňajky, pretože bolo celkom skoro ráno, práve čas, kedy väčšina ľudí v Južnej Kórei raňajkuje.

Keď uvidela najbližšiu lavičku, potešila sa. Očividne prešla dlhú cestu, pretože sa na lavičku s veľkým pôžitkom zvalila a dojedla croissant.

Bola rada, že aspoň dnes mala voľno. Nič na zábavu nemala (pretože kniha či skicár sa do kabelky nezmestia) a nechcela stále visieť len na mobile, tak pozorovala okoloidúcich.

Prešli okolo nej dve malé dievčatká na kolieskových korčuliach. Boli celé vysmiate a šťastné... Blondína pokrútila hlavou. Nebude sa zaťažovať myšlienkami na neho.

Mala som si zobrať psa, napadlo jej. Možno by mi bolo veselšie...

Ako vietor okolo nej prešiel (alebo skôr preletel) nejaký korčuliar. 

No dievča si ho nevšímalo. Vlastne, nevšímala si skoro nikoho. Bola zamyslená a po chvíli si vytiahla mobil. Na vonkajšej obrazovke sa jej okamžite zobrazila jej fotka s nejakým chlapcom. Obidvaja žiarili šťastím.

Dievča zadržiavalo slzy, čo sa jej ledva podarilo. Rýchlo odomkla mobil, našla najnormálnejšiu fotku seba so svojím psom a nahradila obrázok vonkajšej obrazovky. Chcela odohnať spomienky.

Obzrela sa a zistila, že sa jej to nepodarilo...

When stars shineWhere stories live. Discover now