The lost girl

~1~

Ruby je mladá trinásť ročná slečna, s ryšavými vlasmi, veľmi slabo hnedými očami a svetlou pokožkou. Ruby je veľmi chytré, vtipné a milé dievča. Miluje sa učiť cudzie jazyky a veľmi v nich vyniká. Nechodí síce do školy, no je veľmi spoločenská. Má rada učiteľov ktorý ju chodia učiť k nej domov, aj keď nechápe prečo nemôže chodiť do normálnej školy. Matka ani jej nevlastný otec ju tam nepustia. Ruby je taktiež veľmi vnímavá, už dávno si všimla že sa vôbec nepodobá na nikoho z jej rodiny, no myslela si že je to normálne. Myslela si, že možno je po jej biologickom otcovi, ktorý zomrel keď jej boli dva roky. Teda aspoň tak jej to povedala mama. No ani tam to moc zmysel nedávalo, ani jej biologický otec nemal vlasy ryšavej farby, vlastne nikto z jej rodiny nemal, len ona. Ruby už dlho prehovára rodičov aby ju pustili do normálnej školy. Vraví im že sa cíti sama. Jej rodičia však o normálnej škole nechcú ani počuť a do konca ani o tom že mladá Ruby chce ísť z domu von. Ruby má totiž dovolené vychádzať len na záhradu a hrať sa so psom. Ich záhrada je veľká s veľmi vysokým plotom. Takže nikto do záhrady ani zo záhrady nič neuvidí. Taktiež jej nepríde fér ani to, že keď sú rodičia mimo domu, musí prísť opatrovateľka ktorá na Ruby dáva pozor. Niesom predsa malé decko! Hovorí si vždy Ruby v duchu.  Jedného dňa sa s učiteľom biológie začne rozprávať o genetike. No keď hodina skončí, vŕta jej to stále v hlave. Ako je teda možné, že nikto nemá vlasy ani oči stejné ako ja no sme rodina?.. hovorila si v duchu. Musím skúsiť nájsť viac informácií. Povedala si sama pre seba Ruby a sadla za jej laptop. Najskôr jej napadlo že je adoptovaná, no jej rodičia nemali skoro žiadnu jej fotku z detstva. Fotky mali len od v tedy ako Ruby oslávila piate narodeniny.  Čo už jej prišlo viac podozrivé. Po asi hodine a pol hľadania narazila na niečo zvláštne. Prípad zmiznutého dievčatka. Jej meno je Sarah a zmizla keď jej boli 3 roky. Tvárou sa na Ruby celkom podobala, aj vlasy mali presne rovnaké. Najskôr sa tým Ruby moc nezaoberala no keď si všimla znamienka na ruke, hneď ju to začalo zaujímať oveľa viac. Sarah mala na ruke presne také isté znamienko ako Ruby a k tomu presne na tom istom mieste. “A do prčic, jej vek pasuje k môjmu.” zašepkala. Nie, nieje to možné. Povedala si Ruby v duchu. “Nemôžem byť Sarah”. Zasmiala sa potichu, ale v tom jej napadlo že sa skúsi spýtať rodičov na to meno a uvidia ako zareagujú. Išla teda za nimi. “Mami, oci?” spýtala sa. “Čo je Ruby, nemáme na teba teraz veľmi čas.” povedal otec. Obaja pracovali na nejakom novom projekte. “Hovorí vám niečo meno Sarah Fisherová?” spýtala sa Ruby a zaujato sledovala reakciu rodičov. Mama akokeby na chvíľu skamenela. No otec len zdvihol hlavu od počítača a nechápavo na Ruby pozeral. “Kto to má byť?” spýtal sa vážne. Mama na Ruby stále pozerala ako primrznutá a nepovedala ani slovo. “Také jedno dievča.” povedala Ruby pokojne. “T-Také meno nepoznám” povedala mama celkom nervózne a pozrela späť do počítača. “Zlato vážne na to nemáme teraz čas.” povedal otec a vrátil sa k svojej práci. Ruby odišla a vrátila sa späť k sebe do izby, no už tušila že jej rodičia niečo vedia a chcú jej niečo zatajiť. Otec vyzeral normálne, no mama na sto percent niečo vie a tají. Inak by nemala takú reakciu. Rozhodla sa že bude pátrať ďalej a prípadom Sarah sa začne viac zaoberať. Začala hľadať rodičov Sarah a ich adresu. No bohužiaľ zistila len to, že jej rodičia sa kôli nátlaku novinárov presťahovali a do dnes nikto nevie kam. Ruby bola sklamaná, no určite nemala chuť to vzdať. Potrebovala vedieť viac!

Ahojte, viem že táto časť je na nový príbeh celkom krátka, no celkom nestíham, takže nebojte sa, ďalšia časť bude dlhšia a určite dopíšem aj ten minulý príbeh. 👄💅❤️ Inak opäť prosím aby ste mi prepáčili moju gramatiku🥲