Denník školskej Ja

Streda

Dnes máme v škole voľno. Aj Adam takže ideme von. Ja, Nina, Kim, Chris, Adam, Sebastian, Lukas a Amanda a Paula a Heni a Oskar a Oliver. Oni dvaja su dvojčatá z vedľajšiej triedy. Šli sme do pubu kde sa da hrať bowling. Bola to sranda. Hrali sme tak že sme boli vo dvojiciach. Ja som bola s Ninou, Paula Heni, Amanda,Terja, Kim, Sebastian Adam, Chris Lukas a dvojčatá. Vyhrali sme. Ešte že! Dvojčatá boli druhé a ďalej neviem. Potom sme mali pizzu. Ja s Ninou Haway a ďalej netuším myslím že aj Kim s Amandou a taktiež Sebastian a Adam. Neskôr sme šli ako správne baby (a chalani) do auparku. Nákupy ako inak. Keďže sa pomaly blíži ŠVP tak sa to celkom hodí. Kúpila som si no podprsenky, pyzamo teda krátke. Nakoniec sme žasli na zmrzku a buble. Ja som mala nejaký s Tuti fruty gulockami. NIKDY VIAC! Potom ako inak vonku na skate. Šli sme na domovskú a tam sme skatovali s Ninou, Chrisom Sebastianom a s Adamom.
"Pôjdeme, sa prejsť??"spýtal sa ma Adam.
"Jasnacka!"chytila som ho za ruku a šli sme.
"Počúvaj, viem je to divne ale chcem sa spýtať Sebastian a ty no vieš...."
"Adam stop! Čo si o mne myslíš? Vážne máš pocit že by som ta vymenila?!"usmiala som sa a objala som ho. On ma stisol tak silno k sebe.
"Verím ti Beka a mám ta rád!"povedal mi a objal ma. Ja som mu darovala malý poztek na licko a šli sme ďalej. Okolo krásnej fontány. Dal mi list. Jeeeje. Chcela som ho otvoriť ale vraj až doma... Nieeew ja cem teraz.
"Prečo??"
"Lebo, je to dosť osobné a tak."
"V poriadku. Je to tyrkisove?!"spýtala som sa s iskričkami v očiach.
"Áno, viem čo máš rada."
"Tak to teda vieš." Pomaly sa ku mne približoval. Naklonil sa ku mne. Zatvorili sme si oči.
"Ahooj, Beka si to ty?!"do riti kto nás ruší??
Ale nie! Erika!!!! Peťo!!! Toto je zlý sen! Pomyslela som si. Ani som sa jej neodzdravila len som chytila Adama za ruku a ťahala som ho preč.
"Beka, nemusíš sa ponáhľať aspoň nás predstav!!"
"Poďme!"povedala som Adamovi a potiahla ho dalej.
"Počkať Adam??"spýtala sa prekvapene Erika.
"Ty ju poznáš?!"pozriem na Adama a verím v odpoveď nie.
"Vieš ja!"
"Adam, ja.."
"Nevedel som že sa poznáte?!"prerušil ma.
"Poznáme?! My sme BFF!"povedala Erika a ja som začala zjapať na celú ulicu.
"My nie sme BFF a nikdy nebudeme. Neviem odkiaľ poznáš Adama ale daj nám pokoj ak s Petkom. Neozyvaj sa ku mne! A nestaraj sa do veci do ktorých tá nič nie je!"
"Adam. Povedz jej niečo!"povedala Erika.
"Adam?!"
"Ja nebudem nič hovoriť, som na Bekinej strane a fakt ak sa s tebou baviť nechce a tak nech. Daj nám pokoj!!!!"povedal jej a už sme boli ďaleko keď som počula.
"Som zvedavá ako bude reagovať.."posledné slovo som nepočula.
"Vysvetliť?!"povedala som a pozrela som sa na Adama tak nechápavo ako sa najviac dalo.
"No vieš..."
"Aaa tu ste, konečne sme vás našli!"skočil mu do reči Chris.
"Skvelé môžeme ešte chvíľku?"
"Nie to je v pohode."povedal Adam, dal mi pusu, zobral skate a odišiel. Zostala som tam stať ako sprosta. Do oči sa mi hrnuli slzi a ani neviem prečo! Potrebovala som sa vyrozprávať a keďže som bola s Ninou hneď sim to využila. Potom som jej ukázala obálku. Ona že ju mám hneď otvoriť ale ja som nechcela.
"Chcem si ju nechat na doma."povedala som a keďže sa už stmievalo tak sme sa rozlúčili a šli sme domov. Doma som si otvorila list. Vkladám ho tu s nádejou že ho tu nikto nenájde.

Milá Beka,
Mám tá rád. Musím ti však niečo priznať. Pred tebou sa kolo mňa motala jedna zlá partia. Hlavnou vedúcou bola Erika. Tú poznáš. Vyhráža sa mi tým že keď sa s tebou nerozidem zrobi niečo hrozné. Je to divne ti to písať ale potom to sa už asi neuvidíme. Nemôžeme. Mám ta vážne veľmi rád. Nechcem ta stratiť ale musím ta ochrániť. Prepáč že som ti to nedokázal povedať do oči. Mrzí ma to.
Navždy tvoj Adam.