Štyri Východňarky V Japonsku

5. Nepríjemné prekvapenie 😨

Vzdychla som si a prešla celým letiskom späť ku kancelárii. Vedľa domčeka bolo stále zaparkované čierne Mitsubishi. Myslela som si, že má šéf schôdzku ohľadom balíčka a mala som také mierne tušenie, že ho budem rušiť. Priblížila som sa k dverám a chystala sa zaklopať. Keď vtom...

,,... bude na mieste. Týmto uzavrieme naše spojenectvo," bol to
Revaj. Pozrela som sa na okno a videla, že je otvorené na vetračku. Nebolo sa čomu čudovať, vonku bolo riadne dusno.

,,Ešte sa tak nenáhlite so spojenectvom," povedala odmerane žena, ,,ak sa to nepodarí, budeme mať solídne problémy. Nikto sa nesmie dozvedieť o našom malom plániku."

Čupka som si k oknu. Bola som zvedavá a ich konverzácia má zaujímala. Zapozerala som sa na šéfov stôl. Skutočne bol na ňom môj mobil. Lenže žena má zaujímala viac. Malé kovové čudo, ktoré sa podobalo na písmeno x, vsunula do zámky a štyrikrát ním otočila. Bolo počuť cvaknutie a kufrík sa otvoril. Keď som uvidela čo v ňom je, padla mi sánka. Z kufríka sa vysunul hologram s nejakými popismi, na ktoré som nedovidela. Boli to nejaké plány. Premýšľala som, čo by to mohlo byť.

,,Voalá. Najmodernejšia vodíková bomba. Pokryje 1000 000 km štvorcových," žena teatrálne ukázala rukami na hologram. Od Revaja dostala mierny potlesk.

O môj bože. To je bomba, pomyslela som si vystrašene. Oni chcú aby som doručila bombu. To nebolo dobré.

,,S týmto sa nám podarí nastoliť nový svetový poriadok," šéf sa prešiel okolo stola a úžasnutý si obzeral hologram, ,,ste úžasná Yuna."

,,Je tu ešte jedna vec," Yuna silno zavrela kufrík a skoro privrela Revajovi prsty, ,,každý kto s tým príde do styku, by mal zmyznúť z povrchu zemského. Nemôžeme dovoliť, aby nám to niekto skazil, keď sme sa dostali tak ďaleko."

,,Rozumiem," prikývol major, ,,vydajte rozkaz nech po doručení bomby pilotku zabijú." Odfrkol si.

Rýchlo mi došlo, že som sa dozvedela niečo, čo som vedieť nemala. Normálny inteligentný človek by v tej chvíli zdrhol. Ale ja nie som normálny človek. Chcela som im vziať tú bombu a odniesť ju na políciu alebo generálovi. Proste ju dostať z rúk týchto zradcov.

Plán bol jednoduchý. Postaviť sa ísť trochu ďalej a narafičiť to tak, aby ma videli prichádzať z diaľky. To predsa nemôžem pokaziť. Že nie?
Hneď ako som sa postavila, som narazila do natankovanej bandasky, ktorá sa s hlukom prevrhla a vilievala. Dosť hlučne.

,,Počujete to?" Yuna sa obzrela a mierila k dverám.

,,To bude určite niekto zo zamestnancov," zamračil sa Revaj.

Yuna vytiahla z vrecka pištoľ. ,,Prepáčte mi," povedala s kamennou tvárou Revajovi a otvorila dvere. Zrak jej padol na mňa. ,,Ách, tak či tak by si zomrela. Prepáč mi to," namierila na mňa pištoľ. Hlasne vystrelila, ale ja som sa stihla odkotúľať a rýchlo som sa postavila. Yuna po mne znova vystrelila a ani neskrivila tvár. Čo je nájomný vrah? Spýtala som sa samej seba. Bežala som do kancelárie a oblapila rúčku kufríka skôr, než sa major stihol spamätať.

Chcela som utiecť oknom, ale Yuna vystrelila tesne predo mňa. Major má medzi tým chytil pod krkom a snažil sa mi vytrhnúť kufrík z ruky. Yuna sa so svojou pištoľkou priblížila bližšie s hranou ľútosťou sa na mňa usmiala. Major mi zapchal ústa a kývol Yune na znak, že môže. V tej chvíli som mu stúpila na nohu a drgla ho lakťom do brucha. Vďaka tomu som sa mu vymanila zo zovretia, kufrík som stále držala. Vtedy Yuna vystrelila, ale trafila Revaja do ramena.

Vybehla som von z domčeka, keď som počula ako vykríkol od bolesti. Yuna bežala za mnou až som sa čudovala. Ako to, že mala starši dáma takú kondičku? Stále po mne strieľala, ale ani raz sa chvála bohu netrafila. Celá zadychčaná som vbehla do hangáru a otvárala skrinku. Našla som v nej malý pracovný revolver s niekoľkými nábojmi.

Zrazu dverami mojej skrinky preletela guľka. Zabuchla som dvere skrinky. Pri vstupu do hangáru stála Yuna, bola celá strapatá a zadychčaná. Na tvári jej sedel úsmev šialenca. Do teraz na mňa pôsobila, ako rezervovaná žena. Znova po mne vystrelila, len tak- tak som sa uhla a opätovala jej výstrel. Spomínate na moju nešikovnosť? V strieľaní som ešte horšia, ako v tankovaní lietadiel.

Yuna nehybne stála a udržiavala som mnou očný kontakt. Vtom som sa strhla a bežala k Mrakovi. Nastúpila som doň a viedla lietadlo na vzletovú dráhu, netušiac kam poletím. Kufrík som položila na sedadlo a pridala na rozbehu. Zadné sklo preťala posledná guľka.

,,Môžeš uletieť, ale mi ťa nájdeme!" zavolala mocným hlasom a zasmiala sa.
Tá ženská je fakt šialená.

Jednou rukou som si nasadila sluchadlá, a nastavila kurz. Vedela som kam poletím a kde pristanem, ale keď som mala byť úprimná, veľmi sa mi tam ísť nechcelo. Šibla som pohľadom na čierny kufrík. Bol malý, ale nebezpečný.