Keď ťa to všetko prenasleduje

Príbeh začína

Zvoní budík a ja stále v posteli. Mama asi nebude šťastná „pomyslel som si ". Chcel by som dlhšie spať no viem že nemôžem dnes je totiž dôležitý deň možno zatiaľ najdôležitejší. Zvládnuť strednú školu to bola hračka ale teraz to všetko príde.. Vysoká škola je totižto na mňa asi priveľa no chcem to skúsiť, veď viete keď vás niečo baví idete za tým zubami nechtami a ja to tak mám s autami.

Príbeh začína tým ako som  vyrastal v malom rodinnom dome na dedine v ktorej každý poznal každého. Môj  otec trávil čas v garáži a ja som  sa učil od neho nové veci a to čo dnes beriem ako samozrejmosť pre mňa vtedy znamenalo príliš veľa. Možno na to teraz až príliš spomínam no mám na to dobrý dôvod. 

Ako plynul čas otec dostal príležitosť pracovať v zahraničí a ja som mu to samozrejme prial, problém však  bol že som nemal žiadnych kamarátov a tým pádom ako čas plynul naučil som sa byť  viac sám. 

Otec chodieval domov ale nie tak často, jedného dňa keď boli letné prázniny a mal som asi 12 rokov otec prišiel domov skôr ako som si myslel. Na jednu stranu som bol šťastný lebo som mal kopec otázok ktoré som mu chcel položiť ale na strane druhej som chcel aby tu ostal dlhšie a to ma vždy trocha odrádzalo od toho aby som mu povedal ako sa cítim.

V ten deň sa stalo niečo čo som nečakal ale o tom až neskôr pretože  to by som predbiehal.  Keď  mama zbadala otca išla ho objať a potom mu pomôcť vybaliť.  Keďže je to vždy na dlho rozhodol som sa že zatial zbehnem pozrieť do lesa na zvieratá.

Oh ja som vám ešte o sebe nepovedal ako moc zbožňujem prírodu. Mama ma vždy berie cez víkend pozorovať zvieratá. Je to príjemný pocit. Raz som dokonca hladkal srnku ktorá sa ma vôbec nebála. Vykročil som teda z domu a kráčal smerom k lesu. Občas sa medzi tým zastavím u tety ale dnes som to nemal v pláne. Keď som dorazil k vyhliadke zazrel som niečo v diaľke. 

Pozrel som sa teda ďalekohľadom a uvidel som...