#1 ZBIERKA HOROROVÝCH PRÍBEHOV
Každý večer, keď vaše telo nehybne leží v posteli a vy sníte o vymyslených svetoch, ste úplne bezbranní. Telo i duša sa vydávajú napospas hrôzam sveta ľudského i toho nadpozemského.
Ak ste však človekom, ktorý sa neboj...
Oficiálne začíname novú sériu, kde budem zdieľať strašidelné príbehy z internetu. Toto je zatiaľ taká jemne creepy téma pre začiatočníkov. ;)
Hádam sa vám časť bude páčiť a aspoň trošku vystraší.
Enjoy! :)
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Dovolenkové strašenie
List W.S.J. opisuje zážitok, ktorý mal pred viac ako pol storočím. Jednoznačne to na ňom zanechalo stopu mrznúceho strachu.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
V roku 1885, keď som bol školák, sme išli na letnú dovolenku do zariadeného domu na ostrov Wight. Dom bol skromný a mal jednu z najčarovnejších malých záhrad, aké som kedy videl.
Výlet vyzeral veľmi sľubne a tešil som sa na čas strávený s rodinou. Vo vzduchu však bolo cítiť nepokoj kvôli niečomu nadprirodzenému.
A duchovia sa neunúvali ostať v utajení a čoskoro sa ozvali. Veci, ktoré sme tam videli vôbec neboli fádne. Všetko bolo dôrazne viditeľné a vôbec nepripomínalo sen.
Moje sestry v noci navštívila postava kráčajúca v ich izbe. Vysoká postava sa prechádzala sem-a-tam a keď prišla medzi ich postele, s krikom utiekli. Ani sa im nedivím.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Okrem toho na chodbe prešiel okolo slúžok niekoľkokrát akýsi tieň muža. Často ste mohli cítiť studený dotyk na pleci či dlaniach. Zvony zvonili bez akéhokoľvek úsilia, samy od seba.
Nakoniec prišiel dedinský farár s Bibliou a svätenou vodou, duchovia boli účinne vyhnaní a my sme ďalšie noci v pokoji spali.
Teraz som čítal v istých denníkoch pani Stirlingovej správu o podobných strašeniach v tom istom dome v roku 1851. Starý dom bol už zbúraný, ale dúfam, že jeho záhrada stále chráni biedne tiene duchov, ktoré sa tam potulujú. Dobrú noc.
------------------------------------------------
Stratená dedina
Tento vojnový list od čitateľa, ktorý sa identifikuje ako „O. A. T. S., Surrey, vyšiel 27. februára 1942.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Minulý rok sme sa v Škótsku s manželom prechádzali v prastarom lese a vybrali sme sa skratkou cez divokú roklinu a chceli prejsť po brehu Fillenu do Crianlarichu.
Prišli sme do otvoreného priestoru, roviny bez stromov oslneného nádherným počasím. Slniečko svietilo, mraky mäkli každou sekundou a výhľad sme si užívali.
Teda aspoň ja som si myslela, že si ho užívame, kým môj manžel nepoznamenal:
"Toto miesto sa mi nepáči, je príliš staré a mŕtve."
Chcela som mu odpovedať, že to necítim rovnako, že tu cítim len pokoj a prírodu. No zrazu som dostala pocit depresie, ktorý sa takmer rovnal beznádeji. Ako keď otvoríte pokazené vajce.
To, čo som ‚videla', bol skôr pocit... pocit, akoby všade vôkol mňa bol sneh pod olovenou oblohou a za mnou stáli akýsi ľudia. Rovnako ako atmosféra, boli beznádejní, smutní a panovala hromadná sila depresie.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Môj manžel zbadal, že som sa čudne tvárila, a tak navrhol, aby sme odišli. S radosťou som prikývla.
Čím skôr som odtiaľ chcela vypadnúť.
V hoteli sme zamestnancom povedali, že sme sa na jednom mieste v lese cítili strašne nepríjemne. Teraz už zosnulý pán Alistair Stewart povedal: „Áno, niekde na tom mieste sa jednu zimu pred mnohými rokmi stratila celá dedina v snehu. Všetci zomreli od hladu."
Obaja sme Kelti, ale ani jeden z nás ani v najmenšom neverí v nadprirodzeno. No za nijakú cenu by som sa do toho lesa nevrátila.
Bojím sa, že by ma tá beznádej už úplne pohltila...
Hello!
Vitajte na konci časti. Trošku kratšia. Nezabudnite na hviezdičku, ktorá vždy poteší a komentík.
