Skroť si ma ✓

42. Saul

„Fajn blcháči, som tu. Čo ste vymysleli?" vrútim sa do Kyrenovej pracovne. Jeho pach je tu tak intenzívny. Och, akoby to nebolo už tak dosť zlé, ešte začnem rumázgať za... povedala by som osinou v zadku, lenže ono to tak už nejaký čas nie je. Najradšej by som sa utekala zamknúť do jeho komnaty a nasávala vôňu jarného vánku z perín. Už sa aj vidím, ako sa váľam po posteli.

„No... v podstate, aby som bol presný, tak nič," poškriabe sa Darren na zátylku. Opiera sa o stenu pri okne. Z druhej strany okna sa o stenu opiera Rheet. Saul je strčený v rohu miestnosti, ako keby tu ani nechcel byť a Eidhan sa opiera o stôl. Aj by som si sadla do toho pohodlne vyzerajúceho kresla, ktoré sa týči za stolom, ale nespravím to. Bojím sa, že by som sa oňho začala šúchať ako taký pomätenec a vrnieť, možno až kňučať pri tom, ako by som si predstavovala, že tam je majiteľ kresla. Sakra, stáva sa zo mňa citlivka. V hlave mi zaznie slovíčko zamilovaná a hneď na to pripútaná, ale obe slová ihneď zaženiem. Prejdem teda k väčšiemu koženému kreslu uprostred miestnosti a zavalím sa doň. Poslednýkrát si pošúcham rukami snáď celé telo, než si ich prisadnem.

„Nič," zopakujem Darrenové slová, podupávajúc pri tom nervózne nohami. Ruky mi cukajú, snažiac sa vyslobodiť spod stehien, no ja na ne pritlačím ešte o čosi tuhšie. Prsty pri tom zarývam hlboko do koženého poťahu.

To vydržím...

„Aby som bola úprimná, moc z toho, čo tam odznelo si nepamätám. Bola som dosť mimo."

„A kedy nie," odfrkne si Saul. Jemne pri tom pokrúti hlavou zo strany na stranu, dívajúc sa kamkoľvek inam, len nie na mňa.

Srab.

Pebodnem ho pohľadom. Dych sa mi zastaví kdesi na pol ceste z pľúc. Čo to povedal?!

Od okna sa ozve dvojité zavrčanie. Rheet s Darrenom sú napnutí a pripravení okamžite vyštartovať. Sama mám čo robiť, aby som s ním netresla o stenu a trocha ho nepridusila. Vždy som brala Eidhana a Saula ako niekoho, kto ma nejakým spôsobom toleruje. Nahovárala som si, že sme v akomsi tichom priateľstve. Alebo takom niečom. Neviem ako inak by som to pomenovala. Nikdy na mňa neboli zlí. Nikdy si ku mne nič nedovolili. Preto som jeho poznámkou tak prekvapená. Priznám sa, že to trocha ranilo moje neexistujúce city. Fňuk.

Eidhan mu venuje vražedný pohľad, ktorý vraví iba jedno a to, aby mlčal.

„My dvaja máme nejaký problém?" nadhodím, síce prekvapeným hlasom, no inak v celkom kľudnej tónine.

Saul po mne šibne pohľadom. Dobre vie, že si nemôže dovoliť už ani jedno zlé slovo. Eidhan sa už neopiera o stôl, ale pomalým krokom sa presúva k Saulovi. Darren sa naoko nenápadne presunul ku mne. Ako keby som to potrebovala. Ale asi ide skôr o to, aby ma zadržal, než aby ma ochránil. Pretože ja ochranu nepotrebujem. Určite mi nie je hrozbou nejaký obyčajný vlk. Aj keby som nemohla použiť svoju temnotu. Alebo teda, keby tá temnota nemohla použiť mňa. Pri tej myšlienke ma automaticky strasie.

„Nasral si si do gatí, že mlčíš?" skúsim ho trocha podpichnúť a vymámiť tak z neho nejakú odpoveď. Buď skončí zle on alebo... nie, iba on.

Saul si odpľuje na šedý koberec rozprestrený pod jeho nohami a rýchlym krokom doslova vystrelí z miestnosti.

Moja pozornosť sa automaticky upriami na Eidhana. Venujem mu jeden spýtavý pohľad.

„Nevie to prekusnúť," pohodí ramenami dohora, presúvajúc sa späť ku stolíku, o ktorý sa znova oprie.

„Že si ráno zabudol obliecť trenky? Zarezávajú sa mu snáď do jeho chlpa..."

„Nie," pokrúti hlavou Eidhan. „Teraz ma nezabite za to oslovenie. Dosť zúril keď zistil, že si odišla s temným."

Ou, tak to je... pochopiteľné? Viem si predstaviť, ako by som asi vystrájala ja. Presne si pamätám kým pre nás Kyren bol. Ako som ho brala ja a aj zvyšok svorky. Museli ma mať za zradcu. Nikdy mi nad niečim takým nenapadlo rozmýšľať. Lenže Kyren nie je temný a nemá nič spoločné so svojim otcom. Ani ich krv nie je na sto percent tá istá. Ach, toľko sa toho zmenilo. Modroočko už nie je tým, kým pre mňa bol na začiatku tohoto šialenstva. Predsa aj Saul určite vie, čo všetko sa udialo od vtedy čo som odišla. Veď na vlastné oči videl, kým sa Kyren stal.

„Srať na neho. Teraz potrebujeme riešiť iné veci," prehovorí Rheet. Síce má pravdu, i tak mi to nedá a rýchlosťou blesku opustím miestnosť.

Kam si sa vyparil Saul? Zavetrím, akonáhle sa ocitnem pred dverami pracovne. Pachová stopa ma dovedie až k zadnému nádvoriu, kde prebiehajú tréningy. Saul zviera svoj meč a mácha ním okolo seba ako zmyslov zbavený. Ten sa zakaždým zatne do inej časti figuríny. Ako keby nemal dosť boja s ľuďmi.

Z jedného zo stojanov si vezmem jednoručný meč a dýku. Aspoň si zamestnám ruky. Do opasku si ešte zastrčím aspoň dva vrhacie nože. Radšej budem pripravená naozaj na všetko. Podľa toho ako pri každom zasvišťaní meča zreve, je v takom akurátnom rozpoložení na rozhovor. Hah, kecám.
Vyčerpanie z behu mi trocha pomohlo. Boj bude ešte o kúsok vyčerpávajúcejší a tak moje vnútro utlmí ešte o čosi viac.

„Ehm," dám o sebe vedieť, stojac asi päť metrov od neho. Saulove pohyby ustanú, keď sa na mňa rýchlym trhnutím hlavy otočí.
Dobre vedel že tu som. Iba ma ignoroval v nádeji, že odídem.

„Tak mi povedz čo ťa to trápi?" Zaujmem bojový postoj, očakávajúc prvý útok. Saul chvíľu zaváha. Predsa len vie, kde je jeho miesto. Rešpektuje pravidlá. Vždy ich rešpektoval.

„Ber to ako pokec pri tréningu," ubezpečím ho, že nejde o žiaden oficiálny boj medzi nami a to mu stačí.

V momente sa ocitne pri mne a jeho ťažký obojručný meč dopadne na miesto, kde som ešte pred chvíľou stála. Ocitnem sa po jeho pravici a tentokrát zaútočím ja. Veľkým oblúkom pošle ostrie môjho meča k zemi. Vtedy využijem dýku v druhej ruke, ktorej sa uhne a uskočí. Zbrane vrátim do prvej útočnej pozície.

„Dala si sa dokopy s temným," precedí pomedzi zaťaté zuby pri ďalšom strete našich zbraní.

„Nie je temný," mierne zalapám po dychu po tom, čo od seba odskočíme. Čakám ďalší útok.

„Vtedy bol," začne okolo mňa krúžiť a tak sa začnem hýbať s ním. Zbrane ale nechávam v strehu. Môže ísť iba o taktiku.

„Vtedy som ho chcela zabiť. Nenávidela som ho."

„Nemala si chodiť," jeho tvrdý pohľad na malý moment zjemnie.

„Musela som. V podstate ma k tomu dokopali okolnosti. Nemala som čas na to, aby som si veci rozmyslela." Hah, nikdy som sa nad tým takto nezamyslela.
„A mimo to, zachránila som aj tvoj zadok," pripomeniem mu moju obetu. Nie že by som za to od neho čakala nejaké uznanie či vďaku.

„Nechala si nás tam. Mohli sme ti pomôcť. Ochrániť ťa," vypadne z neho nakoniec to, čo ho trápi naozaj.

„Tak o toto tu ide?" začudujem sa. Toto by som naozaj nečakala.

„Viem, že náš vzťah nebol nikdy nijak vrúcny, ani blízky, no i tak som mal potrebu ťa vždy chrániť. Ako sestru," na moment sa odmlčí, „ako priateľku."

A po týchto slovách sa s ústami dokorán zastavím. Čo to povedal?

---
Tak naša milá Taira zrejme nebola až tak nenávidená ako si myslela. Skôr každého odháňala svojim správaním, ako vzhľadom.

Čítajte, komentujte, hviezdičkujte ;)) vždy sa úprimne poteším ♡