Teenage Dirtbag (Harry Styles)

Chapter 2

Elena's POV:

"Takže, prečo si domov prišla o hodinu neskôr ?" môj brat, Tyler, sa ma spýtal, keď sa oprel o moje dvere na izbe.

Pozrela som sa na neho, kúsajúc si moju spodnú peru. "Vyšla som si s Melody na chvíľku." jednoducho som zaklamala.

"Oh, dobre." povedal Tyler, veriac mi.

Venovala som mu malý nervózny úsmev keď sa otočil a vyšiel von. Nemôžem povedať Tylerovi alebo mojim rodičom, že som bola po škole. Keby to moji rodičia zistili, pravdepodobne by som bola mŕtva. Pre nich, keby ich perfektná dcéra zostala po škole, zostali by zahanbení. Cítim sa dosť pod tlakom mojich rodičov, pretože oni chcú perfektné známky a aby som dostala štipendium na úžasnej vysokej škole. Robím všetko pre mojich rodičov, ale vyzerá to tak, že to nikdy nebude dosť.

Dá sa povedať, že moji rodičia sú perfekcionisti. Chcú aby som bola perfektná dcéra a robila všetko správne, čo ma dostáva pod tlak. Mama a otec dokážu byť celkom hrubí. Keď bol Tyler na pokraji nezvládnutia 12 ročníka, keď bol na strednej, moji rodičia mu to ešte sťažili. Hovorili, že keď si nevyzdvihne sebavedomosť, vyhodia ho z domu. A boli smrteľne vážni.

Čo ma desí. Čo ak nebudem dostatočne pracovať? Čo keď v škole budem zlá a nezoberú ma na dobrú univerzitu? Moji rodičia budú sklamaní. Všetko čo chcem, je im dokázať, že som múdra a že viem skúšať a robiť to, čo odomňa chcú. Je tu tá myšlienka, že zlyhám a toho sa bojím. Nechcem aby boli kvôli mne zahanbení.

Povzdychla som si, keď som bola pripravená pracovať. Pracujem v miestnej reštaurácii ako servírka, je to pre mňa dosť dobrá práca, keďže som stredoškoláčka. Rodičia si nemyslia, že potrebujem pracovať a namiesto toho by som mala svoju pozornosť venovať škole. Povedali mi, že mám dosť peňazí a že si nemusím zarábať viac – pretože som 'bohatá' – ale odmietla som. Len preto, že moji rodičia majú peniaze, neznamená, že nemusím pracovať. Každý iný tínedžer pracuje, tak prečo ja nie?

Nasadila som si uniformu a pozrela sa na seba do zrkadla. Moja uniforma spočívala z bielej obtiahnutej košele a modrých vysokých džínsových šortiek. Učesala som si moje vlasy a spravila som si ich do rybieho chvosta. Navliekla som si tmavo-modré Conversky a vyšla von z izby dole po schodoch.

"Idem do práce!" zvolala som keď som kráčala k dverám.

"Dobre," Tylerov hlas zvolal späť.

Nastúpila som do svojho červeného Nissanu a išla do Debbie's Diner. Bola to malá strieborná reštaurácia, majiteľ Debbie Rivers, zomrel pred dvoma rokmi. A teraz reštauráciu vlastní jeho dvadsaťsedem ročná dcéra, Dina. Pracujem tu už rok a pol a je to naozaj priateľské prostredie. Zaparkovala som na parkovisku, vyšla von a vstúpila do budovy. Bolo tu pár ľudí, zatiaľ tu nebolo rušno. Pozdravila som sa s Melody, ktorá tu tiež pracuje.

"Ahoj, zlato," usmiala sa, "ako bolo po škole?"

"Hrozne," odpovedala som s povzdychom, "Oni tam boli."

Melodine orieškové oči sa rozšírili keď si odhrabala pár blonďavých vlasov preč. "Vážne?" spýtala sa, "ako vyzeral Zayn?"

Pretočila som mojimi modrými očami. Melody bola posadnutá Zaynom. Je do neho zaľúbená od ôsmej triedy. Melody vždy rozprávala o tom, aký je sexy a tajomný. Myslím, nie že by nebol sexy, pretože je, že jej snívanie je niekedy otravné.

"Mel, vážne?" pozrela som sa na ňu a prešla okolo.

"Čo?" povedala defenzívne a išla za mnou, "je sexy."

Len som sa zasmiala a začala pracovať. Zobrala som si objadnávky od zákazníkov, ktorí sedeli v mojej časti. Poznala som odtiaľto dosť ľudí. Boli tu pán a pani Livingstonovci. Je to starý pár. Zosobášili sa pred päťdesiat jeden rokmi a stále sú do seba zamilovaní. Bola tu Gabbie Morris, tridsať ročná single mama s jej šesť ročnými dvojičkami Trixie a Kristy. A bol tu pán Lewis, starý americký astronaut, ktorý je na dôchodku.