Čti a dozvíš se 💜
Je to BL málo kdy se objeví holka kluk (asi spíš nikdy)🤷
Píšeme to dvě pod každou kapitolou bude jméno spisovatelky 😈😈
Pokud nejsi připravený na 18+ nebo sprostá slova nečti to ☺️😜
Pohľad Jimina Nasledujúce dni prebiehali relatívne v kľude, aspoň v škole to tak bolo, doma ani moc nie, lebo rodičia sa vrátili zo služobnej cesty a minimálne dva týždne budú doma. Pretože sa z môjho domu stalo inferno, tak sa snažím tráviť viac času v škole, momentálne sa to v nej dá zniesť, mám pocit, že sa mi Min Yoongi začal vyhýbať, za čo som veľmi rád aspoň v škole je teraz pokoj. Myslím, že mu už nestojím ani za tie posmešky. Zvykol som si chodiť častejšie do hudobnej miestnosti, aspoň nemusím byť doma s nimi.
Pohľad Yoongiho V posledné dni som sa dosť zamýšľal nad tým ako som sa choval, nemal som náladu na nič. Bolo mi to všetko ľúto, tak som sa snažil nájsť spôsob ako sa mu ospravedlniť a ako s ním začať komunikovať bez toho aby ma hneď odmietol. Pôvodne som chcel ísť za ním, keď bude v hudobnej miestnosti znova, ale nemal by som momentálne odvahu sa mu pozrieť do očí. Ale všimol som si, že tam v poslednej dobe chodí častejšie, niekedy ani nehrá, ale len sedí za klavírom, alebo pri okne a pozoruje okolie, nebudem klamať začal som ho nepozorovateľne sledovať. A dnes s ním začnem konečne komunikovať a dúfam, že aj on so mnou.
Pohľad Jimina Aj dnes, ako každý deň som sa pobral do hudobnej miestnosti. Ale dnes je niečo inak, hneď ako som vošiel do miestnosti, tak som pocítil akýsi zvláštny pocit. Na klavíri ležal papierik kde bolo napísané moje meno. Zobral som ho, bol to odkaz pre mňa, písalo sa tam:
Jimin. Je mi to ľúto.. videl som ťa tu viackrát plakať, ak chceš môžeš sa mi zdôveriť, vypočujem si čo tvoje srdce ťaží a možno ti s tým aj budem môcť pomôcť.. Občas robíme veci, ktoré nenávidíme robiť, a potom panikárime, lebo nevieme, ako to napraviť... Každý deň chcem pri tebe stáť, nezáleží na tom, či budeš plakať alebo sa smiať.
Ostal som ako soľný stĺp, nechápal som, moja hlava nedokázala prijať to, že niekto pre mňa napísal niečo také. Do očí sa mi nahrnuli slzy, tak možno predsa nie som sám. Ale nie je tam meno, je to anonymné, prečo? Že by to bol zas len posmešok? Niekto sa chce zahrať s mojimi citmi? Neváhal som ale odpísať, možno si to ten anonym nikdy neprečíta, ale zaujíma ma, kto to je.
Pohľad Yoongiho Napísal som mu odkaz, zatiaľ anonymne, pretože viem, že ak by som na ten odkaz napísal svoje meno určite by ho hneď pokrčil a vyhodil, pozoroval som ho, keď ten odkaz čítal a musím povedať, že som prvýkrát videl na jeho tvári úprimný úsmev. Potešilo ma to a dokonca som si všimol, že vytiahol z tašky pero s papierom, myslím, že píše na ten papier odpoveď. Po asi hodine sa Jimin začal baliť domov, konečne si môžem ísť pre svoju odpoveď. Hneď ako Jimin odišiel domov som vbehol do miestnosti, hneď som siahol po papieri položenom na klavíri. Písalo sa tam:
Ďakujem ti za tvoje vľúdne slová, ale nesľubuj niečo čo nemôžeš splniť, nechcem aby začali aj tebe ubližovať milý anonym. PS: Nerozumiem, že čo ľutuješ, mňa ľutovať nemusíš. Keby len tušil, že ja neľutujem jeho, ale toho, že ako som sa k nemu správal....
O MESIAC NESKÔR
Pohľad Jimina
Už pár týždňov si píšem s mojim anonymom, niekedy mi napíše len krátku báseň, inokedy mi napíše veľmi dlhý list, ale čo je pre mňa najdôležitejšie, tak vždy si vypočuje moju sťažnosť, poradí mi, aj napriek tomu, že ani on to nemá najľahšie, jeho rodičia sú rozvedení o neho sa moc nezaujímajú, jeho kamaráti sú vraj idioti, ktorý ho vlastne ani nemajú radi. Myslím, že sa s nimi baví len preto aby nebol sám, aj keď on si to nechce priznať, ja poznám ten strach zo samoty. Mám pocit, že odkedy je v mojom živote tento anonym, tak sa všetko zlepšilo. Min Yoongi sa mi vyhýba, rodičia išli opäť na služobnú cestu, myslím, že všetko je lepšie. Cítim sa ale občas zvláštne, je to také neuveriteľné, že je všetko inak, chcem čím ďalej tým viac vedieť, že kto môj anonym je a hlavne, že čo sa deje s Min Yoongim, pretože jeho správanie je v poslednej dobe viac ako čudné. Dokonca sa ma zastal? Teda ak sa to tak dá nazvať, lebo sám tomu nerozumiem, že čo to malo znamenať. Pred pár dňami, keď som sa vracal zo školy som stretol Yoongiho aj s jeho kamarátmi, chcel som ich obísť, ale jeden z jeho kamarátov ma dobehol a zdrapil ma za rameno. ,,Kam si myslíš, že ideš?" zakričal na mňa jeden z Yoongiho kamarátov. ,,Hej Yoongi pozri, máme tu naše prasiatko, čo keby si mu ukázal, ako veľmi ho máš rád!'' zasmial sa zlovestne jeho kamarát. ,,Si hlupák, už som ti o tomto niečo povedal, mal by si sa nad sebou zamyslieť, už to nie je sranda, mal by si si to aj ty konečne uvedomiť!'' odpovedal nahnevane Yoongi svojmu kamarátovi. Prešiel mnou mráz pri spomienke na to čo sa udialo v ten deň, bolo to to najzvláštnejšie čo som kedy zažil, dokonca som mal chvíľku pocit, že sa mi Yoongi ospravedlnil, keď odo mňa odchádzali preč, ale to sa mi už asi len zdalo. Hneď ako mi skončila prednáška, som si rýchlo pobalil veci a utekal som do hudobnej miestnosti. Chcel som už zdrapiť kľučku a otvoriť dvere, ale v tom som si všimol, že niekto je vo vnútri. Bol to Yoongi, sedel za klavírom a vypadalo to, že sa chystá hrať.
Hral nádherne, videl som ako sa v ňom bijú emócie, jeho hra bola čistá, občas som z nej cítil hnev, ľútosť a dokonca smútok.
Pohľad Yoongiho Po tom všetkom čo už viem o Jiminovi je mi zo mňa ešte horšie, som monštrum, ktoré ešte viac ničilo už tak dosť zničeného chlapca, čo som to za človeka. Dnes by som chcel Jiminovi povedať kto som, chcel by som mu ukázať, že mi to je všetko ľúto, že ma mrzí to ako som sa správal, ako som mu ubližoval. Pobral som sa do hudobnej miestnosti, dnes som sa rozhodol v nej na neho počkať. Neodídem ako nejaký zbabelec, dnes sa mu pozriem do očí a ospravedlním sa mu za to ako som sa choval. Po príchode do miestnosti, som si sadol za klavír, Jimin má ešte prednášku, tak som sa rozhodol, že si čakanie na neho skrátim hraním na klavír.
Pohľad Jimina Mal by som ísť preč, nemal by som vyvolávať konflikt, ale niečo mi hovorilo, že mám spraviť pravý opak a vojsť do miestnosti. Nabral som všetku odvahu, ktorá vo mne ešte ostala a stlačil som kľučku na dverách. Vtrhol som rýchlo do miestnosti a hneď som si všimol, že Yoongiho hlava vyletela smerom ku dverám. ,,Prepáč, ale nevšimol si si na klavíri nejaký lístoček, alebo list?'' spýtal som sa po chvíli mlčania, ani sám neviem kde sa vo mne zobrala všetka tá odvaha. Yoongi mi neodpovedal, len sa na mňa pozeral, ako na zjavenie. Ešte som ho takéhoto zamlknutého nevidel. Nechápal som to, kde sa pobral ten drzý chalan, ktorý si nikdy neodpustil nejakú uštipačnú poznámku. Keď som po chvíli čakania videl, že sa mi nechystá odpovedať, tak som sa otočil na odchod, neviem, že čo mi to vôbec napadlo sa ho na niečo také spýtať už už som sa chytal odísť, ale v tom Yoongi prehovoril: ,,Prepáč!''
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
Druhá časť je tu... Tretia časť bude posledná, veľmi ma to baví písať.💜 Dúfam, že sa vám časť páčila, budem rada za nejakú interakciu. 💙 S láskou vaša Zuzzie❤️🔥
