Little Things 2 (H.S. -- SK) - dokončené

8. kapitola

**pohľad Harry**

Stojím tu ako socha zaskočený touto správou. Nemám silu ani sa rozbehnúť za Ellie. Ona bola tri mesiace v kóme?! Ako to? Ako to že o tom neviem? Ako to že ja som na vine? Neviem čo sa to tu deje, no už som asi pochopil že prečo ma tak Ellie nenavidi. A ani sa jej nečudujem. Som hnusný, sebecký zbabelec. Mal som sa postaviť za svoj názor a nie iba prikyvovať. Našťastie sa to už Davidom a s jeho synom Liamom skončilo a ja som sa mohol presťahovať kde som len chcel. A jediné miesto kde som hneď chcel ísť bolo miesto pri Ellie. Pochybujem že mi odpustí ale pocit že je ešte stále tu a že je zdravá je dobrý. No ale tým že mi povedala že bola v kóme sa ma veľmi dotklo.

Keď som sa trošku spamätal vrátil som sa späť na oslavu hľadať Ellie. Všade som sa obzeraval či ju niekde nezahliadnem. Nikde som ju nevidel tak ma napadlo že pôjdem k nášmu stolu. Ani tam nebola, len tam sedel Niall, hej myslím si že je to Niall o ktorom mi hovorila Ellie že s ním pracuje v tej kaviarni, a niečo jedol.

,,Hej Niall, alebo ako sa voláš. Nevidel si Ellie?" opýtal som sa ho slušne.

,,Ty máš ešte tú drzosť a pýtať sa ma kde je?! Povedala mi že ide už domov s plačom. Čo si jej urobil?!!" skríkol na mňa Niall. Asi nebol najlepší nápad sa ho to pýtať.

,,Nič, len sme sa rozprávali a povedala mi novinu ktorú mi nevysvetlila a chcel by som od nej vysvetlenie." odpovedal som mu stroho a rýchlim krokom som mieril k nej domov. No skôr ku svojmu autu a tak k nej domov. Predsa autom tam budem rýchlejšie.

Cesta autom mi trvala akoby hodiny a pritom to boli pár minút, mám toľko otázok ktoré mi vrtajú v hlave že sa ani nedokážem sústrediť na tento svet.

Rýchlo som zaparkoval pred Elliem domom a rozbehol som sa ku dverám. Neoťažoval som sa klopať a surovo som vošiel dnu. Našťastie nemala zamknuté dvere, inak by som ich asi vykopol.

V obývačke nebola a ani v kuchyni. Rozbehol som sa hore schodmi a počul som ako niekto plače v izbe. Ten niekto bol Ellie a tá izba bola jej.

Keď som počul jej plač, prestal vo mne vrieť adrenalín ale skôr sklamanie a smútok. Sklamanie zo samého seba. Že plače kvôli mne. Veľmi ma to bolelo, ten pocit nikomu neprajem. Ani najhoršiemu nepriateľovi. Nezaslúžim si žiadne dievča, a vonkoncom Ellie. Som sráč, ale budem bojovať!

Jemne som jej zaklopal na dvere. Počul som ako utíchla a tak som vošiel do izby. Všimol som si že je prekvapená a naľakaná.

,,Čo tu robíš?!" okríkla ma. ,,Ako sa opovážuješ sem len tak prísť?!!" kričala na mňa Ellie. Avšak mala na to právo. Nech len kričí, ja si to zaslúžim.

,,Chcem sa s tebou porozprávať."povedal som je pri čom som mohol hovoriť čo chcem na jej tvári bolo vidieť že ona som mnou nie. ,,S kľudom a o všetkom." dodal som rýchlo kým začala hovoriť ona.

,,Ale ja sa s tebou už nemám o čom rozprávať." odsekla ma. No ja sa len tak nedám. Každí ma nárok na druhú šancu!

,,Ale no ták Ellie, prosím." prosíkal som ju. Musím sa s ňou porozprávať. Ničí ma predstava že som tu nebol keď ma najviac potrebovala.

,,Keby si mi neklamal o tvojej sestre tak možno aj áno ale ty si klamal a to ma bolí!" ihneď mi vykríkla a viem že má pravdu.

,,Ale ja som ti neklamal." oponoval som jej a viem že zas klamem.

,,No ták Harry sám vieš že klameš!" povedala Ellie a utrela si slzu ktorá jej stekala po líci. Chcel som prísť k nej a tu slzu jej dať prstom dole ale to by ma asi zabila, nemal som odvahu.

,,Máš pravdu, ale môžem ti odprisahať že keby som ti povedal pravdu na začiatku nikdy by si so mnou nič nemala." povedal som a banoval že som sa tak skoro vzdal svojho klamstva. Teraz viem že bude sa pýtať na moju minulosť. Mám jej klamať alebo povedať pravdu?! Ah..

,,A aká je pravda? Že si šiel za svojom novou lásku do NYC?" povedala a to ma zabolelo. Ona si myslí že ju podvádzam. To nie je pravda. Ja by som to nikdy neurobil. Žiadnému dievčaťu. Ale hlavne by som to neurobil Ellie. Musím jej povedať pravdu! Radšej pravda ktorá bolí ako klamstvo ktoré teší.

,,Ellie nikdy by som ťa nepodvádzal. Túto vec som nikomu nehovoril a málo kto o tom vie." bál som sa jej to povedať. Čo keď ma už kvôli tomu nebude chcieť? No ale aspoň jej poviem pravdu. Ona za to stojí.

,,Ale najprv si sadni. Je to nadlho." povedal som jej a obidvaja sme si sadli na jej posteľ. Bojím sa. Bojím sa na to spomínať a bojím sa ako zareaguje Ellie.

,,Pamätáš ako sme sa spoznali? Pamätáš ako som vyzeral na začiatku ako sme sa poznali? Pamätáš ako som ti nikdy presnejšie nehovoril o mojom minulom živote. To ma všetko s tým súvis." povedal som predslov môjho príbehu a s nadýchnutím som začal rozprávať viac.

______________________________________________

Heey guyzz! :) Nováá časť! ospravedlňujem sa za chyby ale nemám chuť to opravovať.. Dúfam že sa vám páčila táto časť:)

Čo si myslíte, akú mal Harry budúcnosť? Uverí mi Ellie? Vráti sa k Harrymu alebo sa jej ešte viac zhnusí?

Na tieto otázky budú odpovede v ďalších častiach tohto príbehu. :)

Love ya! :)