Moje sólo (Joker a Harley Quinn)

Nedáš mi diplom?

Podal mi čistú bordovú košeľu s náprsným vačkom. Zo saka mi vybral nôž a fixe. Zarazeno pozeral na fixe, ale neriešil to. Dal mi nôž a ja som sa otočil na päte. Na prahu dverí som Mikovi zakýval a zavrel. Nasadnúc späť do auta som si dal do navigácie Akivov dom. Dom, ktorý vďaka mne má prerobený a splatený. Môže byť rád, že som ho nenechal na ulici, ako oni mňa. Na rozdiel odo mňa som si ja postavil dom sám. Po hlasovej správe, že už len jedna odbočka a som v cieli, som pristavil auto o ulicu ďalej. S mojím typickým úškrnom som si to kráčal k Akivovi domov. Som zvedavý, kvôli komu odišiel za mnou. Hahaha. Stojím pred dverami domu. Zvonka má guľu na dverách. Takže buď zaklopem a spacifikujem, alebo sa mi podarí tam vkradnúť a spacifikovať. Obišiel som dom do dvora, ktorý zamkli nebol. Vstup na terasu bol otvorený. Jeho nový objav vetral. Výhoda pre mňa. Vstúpiac dnu som sa zahliadol. Obývacia izba čistá, idúc cez kuchyňu som nikoho nezbadal. Zrazu sa mihol tieň. Oprel som sa o stenu a vidiac ako si mladý muž so slúchadlami v ušiach tancuje do rytmu hudby. V trenkách a rozopnutej košeli sa krútil a zvíjal, akoby teraz prechádzal vlnou slasti. Opatrne som k nemu podišiel a buchol ho do zátylku. Spadnúc som si skontroloval, či je mimo vedomia. Dotiahol som ho do obývačky a posadiac ho na stoličku, ktorú som pred tým nachystal, som hľadal niečo, s čím ho zviažem. Prebehol som do kúpeľne kde som našiel opasok k županu. Bingo. Vrátil som sa k nemu a ruky som mu dobre zviazal za chrbtom. Aby s nimi nemohol hýbať. Vošiel som do spálne, kde som zobral jeho mobil. Dajúc ho na stôl som sa posadil na pohovku. Hmm. Braček. Tak ty si na chlapcov. Kedy si si to uvedomil? Tento muž môže mať okolo 35 rokov. Jeho hrudník zdobí niekoľko cucflekov, jemných škrabancov, pri zápästí je menšie modrina. Že by to máte radi tvrdo a bez prestávok? Zakrútil som hlavou. Na čo to myslím. Bože. Pozorujúc ako klipká očami som si šiel po nôž v kuchyni. Posadiac sa na konferenční stolík sme si hladili do očí. Skôr som sa pozeral na čepeľ noža, či je ostrá, ale pohnúc očami vyššie som videl strach a znechutenie.

Ja: Začneme tým, že mi povieš svoje meno. Akým spôsobom sa si sa dostal ku Akivovi. Na vzťah vás dvoch sa nepýtam, vidím to na vlastné oči. Prečo odviedol Karou na stanicu. Kde ju našiel, prečo sa nebránila.

Jack: Som Jack. Pracujem s Akivom vyše desať rokov na stanici. Do môjho vzťahu ťa je hovno. Tiež neriešim, kde máš ženu a čo s ňou robíš. (Priblížil som mu nôž k tvári, aby prestal mať také reči.) O žiadnej Karou neviem. Nevidel som ju v celách ani nikde na stanici. Daj ten nôž preč. Nechcem mať jazvy.

Ja: (zasmial som sa.) Tak ty, Jacku, nechceš jazvy? To bola výstraha na tvoje reči o mojej žene. Pravdou je, že ma nič po tom nie je. Čo ty a Akiva robíte. Je mi to u riti. Ale Karou potrebujem. (Zvážnel som.) Podľa jeho chovanie, si nevie stále vybrať. Prvé roky, čo sa vrátil z armády, dosť špekuloval. So Steweem súperil o Karouine srdce. Ona mu veľmi rada sľubovala hory doly a vidíš, Akiva sa nebránil. Takže ak sú opäť spolu sami, tak by si sa mal obávať, že ti ho zničí.

Jack: Verím mu. Nezačal by si so mnou len tak, ak by ma mienil zraniť.

Ja: Uvidíme. Skúsime ho prekvapiť.

Zobral som Jackov mobil, v ktorom som našiel Akivove meno. Vytočiac ho som priložil mobil Jackovi k uchu a nôž k hrdlu. Pekne ho zavolal domov. Čakal som nejaké prezývky. Asi to je čerstvé. Privolajúc do jeho empatie strach o milovaného, by si mal kapitán pohnúť. Hahaha. Pravda, že chcem Karou naspať. Čo by tu u teba robila? Varila vám dvom? Potrebujem riešiť pohreb, nemám čas na debiliny. Aké detaily? To jej naozaj nedopína, že ja to na starosť mať nebudem? Hej, dala si to najavo. Skoro som spadol z gauča, keď som začul krik. Za to ti dám ešte výchovnú. Čas pre seba? To znie krásne. Toho som mal až príliš v tom depresívnom zmysle. Keďže vypli hovor, tak som mobil hodil na pohovku. Držiac nôž pevne pri krku, som sa zasmial. Počujúc auto na príjazdovej ceste, rýchle kroky, následne kľuč vo dverách a ten pohlaď. Teraz ľutujem, že som si to neodfotil. Zdesenie. Strach. Láska. Ľútosť. Napätie. Júj. Som hrdý na seba. Vošla aj Karou. Zhíkla od prekvapenia. Že by? Zatvorili za sebou dvere.

Ja: Keďže ste hovor prerušili, ste nepočuli moje ďalšie slová. Ale tu Jack ich počul. Zopakuješ im ich? Hahaha.

Jack: Nechá ma žiť. Ale bude ma mučiť u seba doma, kým sa princezná nevráti a nedá všetko dohromady.

Akiva: To ti nedovolím!

Karou: Čo mám dať dohromady? Ty si bol hluchý, keď som dneska jasne dala Steweemu najavo, že potrebujem odísť? Asi si nezaregistroval, že sme sa chytili zrána.

Joker: (Priložiac si nôž na moment k svojim perám som sa zamyslel.) Práveže hej. Ste až moc hlučný, aby som sa v kľude vyspal na gauči. Takže to bolo počuť po celom dome. „Braček", nechci ma rozosmiať ešte viacej. Ty mi niečo nedovolíš? Dobre. Čo všetko si mi nedovolil? Zabíjanie, kradnutie, ničenie verejného aj súkromného majetku, utekanie pred zákonom, unášanie a týranie tebe dôležitých aj úplne neznámych ľudí. Hmm. Je toho dosť. Wau. Nedáš mi diplom? Hahaha. 

Thanks Thanks Thanks ♥♥♥

---(917 slov)---