Hneď ako sme vstúpili do nemocnice, sme sa rozbehli k recepcii. Nevedel som, čo čakať. Napriek všetkému, čo sa stalo, som nevedel zabudnúť na svoje city. City, ktoré boli niekedy také silné, že som sa nevedel ovládať. Všade bol chaos, biele steny, vedľa nich kopa zelených stoličiek a na nich sedeli ustráchaní ľudia, ktorí nevedeli, čo je s ich blízkymi. Na tomto mieste sa asi každý cítil rovnako. Bezmocne.
,,Dobrý deň, prosím Vás, sme príbuzní Madilyn Louise Brownovej, čo je s ňou? Môžeme ju vidieť?" spýtal som sa okamžite recepčnej a netrpezlivo čakal na jej odpoveď.
,,Dobrý deň. Dajte mi minútku, prosím." odpovedala, otočila sa a zašla niekam za roh. Nevyzeralo to ani najmenej povzbudivo. Bál som sa. Čím ďalej, tým viac. Catherine bola na pokraji zrútenia. Vždy bola naviazaná na svoje dcéry, aj keď medzi nimi veľakrát robila neférové rozdiely. Možno si to ani sama neuvedomovala. Ale ja som vedel, že svoje dcéry milovala obidve rovnako.
,,Zdravím, som doktor Caiden White. Môžem vedieť, v akom príbuzenskom vzťahu ste so slečnou Brownovou?" opýtal sa doktor. Nechal som radšej odpovedať Catherine.
,,Som jej matka, prosím Vás povedzte mi, čo je s mojou dcérou!" odpovedala Catherine zúfalo a hneď na to si prekryla tvár rukami. Opäť sa jej drali slzy na povrch. Chytil som ju okolo ramien a pohladkal jej plece, aby vedela, že som tam bol s ňou.
,,Pacientku priviezli v ťažkom stave po autonehode s poranením hlavy a chrbta. Čelne narazila do protiidúcej dodávky. Momentálne je na operačnej sále, kolegovia robia, čo je v ich silách. Viac informácii Vám zatiaľ neviem povedať. Akonáhle budem niečo vedieť, prídem za Vami. No teraz musíte len čakať." oboznámil nás doktor. Catherine vzlykala stále viac a viac.
,,V poriadku, pán doktor. Budeme tu čakať." odpovedal som mu a napriek tomu ako ma to samotného bolelo, som pomaly začal utišovať Catherine.
,,Catherine, musíme veriť, že všetko bude v poriadku. Neplačte prosím, Madilyn je silná. Zabojuje." chytil som ju pevnejšie za ruku a presunul na ňu svoj ustarostený pohľad. Po chvíli sa utíšila a jemne prikývla hlavou.
FLASHBACK
,,Madi, môžeme sa porozprávať? Rád by som ti niečo povedal." prehovoril som na krásnu ženu so svetlými, jemne vlnitými vlasmi, ktoré mala dĺžkou trochu pod plecia. Stála pri sporáku a ako obvykle nám pripravovala niečo pod zub, keďže bola omnoho lepšia kuchárka ako ja.
,,Hovor, počúvam." otočila hlavou a jemne sa pousmiala, no popritom sa ďalej venovala sporáku.
,,Môžeme si k tomu sadnúť?" navrhol som. Ihneď prikývla, stíšila oheň a za pár sekúnd už sedela pri mne. A vtedy nastal konečne môj čas, vyjsť s pravdou na povrch.
,,Síce som to tak neplánoval, ale bývam u teba už takmer dva mesiace." začal som a ona sa mierne zasmiala.
,,Myslím, že je načase, aby som ti povedal, prečo sme sa s Adaline vtedy rozišli." nechcel som jej o tom hovoriť skôr, nevedel som, či jej môžem dôverovať až natoľko, aby to nepovedala svojim rodičom. No čas ukázal, že ona je tá osoba, ktorej môžem dôverovať na 120%. Napriek tomu, čo Adaline spravila, som jej nechcel ublížiť.,,Pozri Elijah, nemusíš mi to vravieť. Nechcem, aby si sa cítil tak, že máš voči mne nejakú povinnosť mi to povedať, pretože to tak nie je." chytila ma za ruku a venovala mi povzbudzujúci úsmev.
,,Madi, nemusím, ale chcem. Za ten čas sme sa zblížili a jednoducho chcem, aby si o tom vedela." nadýchol som sa a pomaly začal.
,,S Adaline nám to v posledných mesiacoch prestalo fungovať. Najskôr ju prepustili z modelingovej agentúry, potom samozrejme začali finančné problémy. Nevládal som utiahnuť jej životný štýl. Takto sa to pomaly vlieklo dva mesiace, kým jeden deň neprišla domov, že si našla novú prácu. Vraj bude robiť čašníčku v jednom bare v centre mesta a keďže majiteľ je jej veľmi dobrý známy z modelingovej brandže, tak jej ponúkol nadštandardný plat. Bol som rád, pretože to znamenalo, že sa konečne vyhrabeme z tej nekonečnej krízy." začal som svoj monológ, no Madilyn ma prerušila.
,,Áno, mama mi vtedy spomínala, že máte nejaké finančné problémy, ale nevedela som, že to bolo až také vážne. Prečo si mi nič nepovedal?" spýtala sa ma zarazene. S Madilyn sme boli ako najlepší priatelia už dlho. Veľmi sme si rozumeli. Najprv som spoznal ju a až neskôr mi predstavila jej sestru.
,,Sama vieš ako Adaline prekážalo, že sme si tak rozumeli, vykričala ti nech prestaneš byť dotieravá a nech si nájdeš vlastného chlapa. Odvtedy ste sa takmer vôbec nekontaktovali a ja som to pre pokoj vo vzťahu nechal radšej tiež tak." pripomenul som jej situáciu z minulosti. Ona len súhlasne prikývla.
,,Neskôr som prišiel na to, čo vlastne robí. Začala si brávať samé večerné smeny, vraj boli lepšie platené. Prestali sme spolu aj spať a ja som začal pátrať. Žiadna čašníčka, žiaden majiteľ baru. Adaline robila eskort. Celý čas spávala s cudzími chlapmi chápeš?" dopovedal som a videl som, že Madi ostala v šoku. Nevedela zo seba vysúkať ani len slovo. Úplne som chápal jej reakciu, pretože moja bola rovnaká, keď som sa to dozvedel.
,,J-ja neviem, čo ti mám na to povedať." hlesla potichu a začala neveriacky krútiť hlavou.
,,Nemusíš nič hovoriť. Len som chcel, aby si to vedela." pohladkal som jej zápästie a jemne nadvihol kútiky.
,,Moji rodičia sa o tom nesmú dozvedieť. Zabilo by ich to." povedala po chvíli, keď ako-tak spracovala tu informáciu.
,,A presne preto ti o tom hovorím až teraz."
END OF FLASHBACK
Prešli tri hodiny a my sme stále nevedeli, čo je s Madilyn. Stále bola na sále a strach v nás sa každou minútou stupňoval. Od Adaline som mal 7 zmeškaných hovorov. Neskôr som sa jej rozhodol zavolať naspäť a informovať ju. Predsa len boli rodina. No požiadal som ju, aby sem nechodila. Spravila by ešte väčší rozruch.
Zrazu sme s Catherine zbadali, že z operačnej sály vychádzalo niekoľko doktorov. Catherine okamžite vstala a rozbehla sa smerom k prichádzajúcemu doktorovi.,,Pán doktor, ako dopadla operácia? Je moja dcéra v poriadku?" Catherine ho okamžite zahrnula otázkami, čo bolo úplne pochopiteľné.
,,Pani Brownová, Vaša dcéra operáciu prežila. Je však stále vo vážnom stave. Kritických bude najbližších 24 hodín. Navyše, nie sme si tým na sto percent istí, ale môže mať narušenú miechu, čo by znamenalo, že sa už nikdy nepostaví na nohy. Ale to ukážu presne až ďalšie vyšetrenia, ktoré vykonáme ihneď ako bude pacientka stabilizovaná." povedal nám doktor nové informácie a popritom ani len nežmurkol.
Pre neho to bola bežná rutina. No museli sme myslieť pozitívne. Madilyn žila. A bude žiť. Tým som si bol istý. Nemohla odísť bez toho, aby som jej povedal, čo k nej cítim a bez toho, aby mi odpustila.-CHAROTKIV
❤️
YOU ARE READING
Sister's husband
Romance,,Budeme sa brať!" oznámila Adaline nadšene so širokým úsmevom na tvári. Jeho pohľad smeroval okamžite mojím smerom, ktorý som mu okamžite, nechápavo opätovala. ,, Adaline, Elijah gratulujem. Verím, že budete šťastní a že vám to vydrží celý život."...