Tiene Temnoty

9. Kapitola - Ovládanie tieňov

Pozerala som sa na svoj odraz v zrkadle v kúpeľni. Ryšavé vlasy som mala voľne rozpustené a pod očami sa mi začali tvoriť menšie náznaky nedostatku spánku. Odvtedy čo som tu prišla, som sa nedokázala poriadne vyspať. Nezaujímal ma žiaden prvý dojem na ostatných študentov, kým som sa necítila sama so sebou pohodlne. 

Po včerajšej prechádzke v útrobách budovy s Leithom som sa však cítila omnoho lepšie. Ukázalo sa, že prvý dojem bol u neho neplatný. Ukázal mi všetky miestnosti, do ktorých sme mali prístup a poukazoval mi aj záhrady na veľkom pozemku. Za Akadémiou sa totižto nachádzalo veľké tréningové priestranstvo, vonkajšie posedenie a menšie záhrady s rybníkom. 

Po odchode z kúpeľne som len kývla rukou na pozdrav Isis, ktorá sa práve prezliekala a chystala na prvú hodinu vyučovacieho roka. Bola som v napätí, ako to tu celé dopadne. Jedna moja časť bola nadšením bez seba, no druhá sa stále nedokázala zbaviť myšlienky toho, že všetko je len veľká fraška sprevádzaná tajomstvami kráľovskej rodiny.

Rukou som sa natiahla po svojom ruksaku a papieri, ktorý mal predstavovať rozvrh hodín. Vyšla som z izby a smerovala rovno k schodom na prízemie. Pri nich už na mňa čakal Olen, so širokým úsmevom na tvári. Osoba po jeho boku ma však náramne prekvapila.

,,Ahoj sestrička." S vrúcnym objatím sme sa privítali a Leithovi po jeho boku som len vo vzduchu zakývala. Ten mi odpovedal len kývnutím hlavou, čím moja ruka okamžite klesla naspäť k telu. Nechápavo som nakrčila obočie, nad jeho správaním. Nechcela som to príliš riešiť, keďže si celú moju pozornosť upútal Olen, ktorý mi mával rozvrhom hodín pred tvárou.

,,Čo máš dnes?" plný energie sa ma opýtal a nedočkavo vystával na mieste. Pozrela som sa na papier vo svojich rukách a začala z neho čítať, ,,ovládanie tieňov, dejiny Kereinu, prestávku a potom tréning so Svetlonoscami."

,,Prvé dve máme spolu, to je skvelé!" široký úsmev sa mu roztiahol na tvári, čo ma donútilo do pousmiatia taktiež. Bola som sklamaná, že spolu nebudeme tráviť toľko veľa času. 

,,Leith to má úplne rovnako ako ty," dodal Olen, čím si vyslúžil od Leitha jemné zamračenie. Len som nad tým prikývla, no neubránila som sa otázke, ktorá mi ležala na jazyku už niekoľko sekúnd, ,,odkiaľ sa vy dvaja poznáte?"

,,Sme spolubývajúci," tentokrát mi odpovedal Leith so zloženými rukami na hrudi. Olen vyzeral akosi podozrievavo, no nič k tomu nedodával. Zavládlo medzi nami tichúce ticho, ktoré pretínali hlasy okoloidúcich študentov. 

,,Mali by sme už ísť, nemyslíte?" Olen sa ako prvý vydal do kroku, čím za sebou nechal mňa s Leithom. Ako plachá ovečka som sa ihneď vydala za ním prenasledovaná krokmi druhého chlapca. 

Trvalo nám dlhší čas, kým sme našli našu učebňu - nachádzala sa totižto v podzemí. Ako sme neskôr zistili, väčšina učební pre Temnonoscov bolo pod útrobami školy. Niektorí študenti vraveli, že sa nám takto lepšie ovládajú naše schopnosti, no vo všetkých týchto vysvetleniach mi niečo nesedelo. Všetko mi tu prišlo akosi iné. 

Učebňa bola väčšia tmavá miestnosť, s kamennými stenami a podlahou z tmavého dreva. Úplne vpredu sa nachádzala katedra s vyučujúcim a popri stenách bolo niekoľko stoličiek. Nachádzali sa tu aj skrine, komody a poličky plné neznámych kníh či predmetov. 

,,Pohnite, pohnite. Nemáme na to celý deň," hrubý hlas sprevádzal naše kroky k voľným miestam. Pohľadom som zavadila k pôvodu hlasu, ktorým bol starší profesor so šedinami v tmavom plášti. Sálal z neho podivný pocit, ktorý bol mne doposiaľ nevysvetliteľný.