M (mama) : katya dobre si počula?! Si si ISTÁ?!!!
K: um áno... Mami ocko pôjde bojovať?
M: pane...PANE!! *začala rýchlo chodiť po izbe a začala sa triasť *
K: mama čo sa stalo??
* prišiel otec*
O: Verona?! Čo ti je??
M: ČO MI JE?! ČO MI JE?? KEDY SI MI CHCEL POVEDAŤ ŽE ZAČÍNA VOJNA?!
O: co - odkiaľ to vieš?...
M: TO JE ÚPLNE JEDNO! ZAČÍNA MOBILIZÁCIA?!
O: pravdepodobne...
M: PANE... JA, JA -
* odpadla *
K: mamiii!!!
O: Verona!! Zobuď sa! Otvor oči!!!
Prešli 2 mesiace.
Počas tohto času ocko bol poslaný bojovať. Mama sa psychicky zrútila a strašne sa bála... Počujem ako každý večer furt opakuje že žiadna vojna nepríde a že prežijem že som silné dievča.
Niekedy tomu nechápem..
Viem že ocko odišiel bojovať alee-
Predsa to tu nepríde... Alebo?
Pondelok / 2:30 - v noci /
M: * šepká * KATYA ZOBUĎ SA!!
K: mama? Čo sa deje?
M: musíš utiecť rýchlo!! Sú tu!
K: kto?
M: predsa vojaci!! Odíd! Zabijú ťa!!
K: čo?? * bola som v strašnom šoku *
M: teraz na to není čas rýchlo obleč sa * začala utekať po izbe a dávať mi oblečenie *
K: ale mama čo sa deje?? Ideš so mnou?
M: nie... Ty sa zachrániš sama si
Silné -
K: - dievčatko, viem ale ja bez teba NEODÍDEM
* počuli sme kríky spoza dverí *
M: NIE!! SÚ TU RÝCHLO KATYA UTEKAJ!! MYSLI NA TO NIČ NIEJE DÔLEŽITEJŠIE AKO PREŽIŤ!!
* ako to povedala tak do izby vošli vojaci a hodili do izby drevo s ohňom *
M: NIEEEE!!! UTEJAAAJ!!
* ja som rýchlo skočila z okna a utekala som najrýchlejšie ako som mohla *
Ako som bežala okolo mňa ležali mŕtve telá a ja som sa strašne bála.
Nechcela som odísť bez mami. Veď JU ZABIJÚ!!
a tak sa aj stalo...
Ako som odišla mamu pripútali k posteli a odišli... Spalili ju...
Nikdy na ten bezmocný pohľad mami nezabudnem. CHCELA SOM JU ZACHRÁNIŤ ALE NEMALA SOM AKO...
Ako som utekala celá naša dedina horela a bolo počuť len krik a plač...
Nevedela som kde mam utiecť.
Všade bola tma a dym...
Utekala som a spadla som do bažiny. Začala som panikáriť... Neviem totiž plávať.
Ako som sa bezmocne placala na tej bažiny zjavil sa mi pred oči nejaký muž...
Bol to vojak. Nevidela som či nemecký alebo náš ale potiahla som ruku nech ma zoberie...
On ma zobral.
ZACHRÁNIL MA.
Bola som strašne vyčerpaná tak som v jeho náručí odpadla.
* po čase *
Otvorila som oči a cítila som teplo, bola som malej chatrčke z dreva a boli tam vojáci.
K: kto ste? * začala som sa triasť a panikáriť *
V (vojaci) : kluud dievčatko, sme tvoji.
- sovieti, neboj s námi sa ti nič nestane!
- čo sa ti stalo? Ako sa ti podarilo spadnúť do toho močiaru?
K: u-u-tekala som lebo v našej ded-i-ne prišli nem-mci a podpalili našu de-edinu * začala som plakať *
V: kluud... Si silné dievčatko že si utiekla!! Veľmi statočne!
- neboj sa už si s nami!
K: mne-e-e je zim-a-a... * bezmocne som sa triasla *
* rýchlo ma zobrali bližšie k ohnu a dali ma ležať *
VK ( vojak) : ahoj!
K: ahoj...
VK: bojíš sa ma?
K: nie. Ved si náš!
VK: pravda, môžem sa ta niečo opýtať?
K: áno, pýtajte sa.
VK: kde máš rodičov?
K: tak - *stichla som * - ocko za nás išiel bojovat a mama-
*pozastavila som sa*
VK: a mama?
K: * vtlcali sa mi slzy do očí *
- mamu zabili.
VK: ako?
K: zapalili ju * začala som plakať *
VK: jooj to mi je ľúto * postiskal ma*
V: čo si jej urobil?!
VK: len som sa opýtal ako jej zomrela mama
V: ta ty si sprostyy
VK: sak som bol len zvedavý.
* odišiel *
YOU ARE READING
Dievčatko 2. svetovej vojny / slovakwriter
Action"mama?" "Áno miláčik?" "počula som ocka ako sa rozprával s takými mužmi a oni vraveli že čaká naz mobilizácia , čo to znamená?..." " čože - vojna začína?..." " vojna?!..."
