Despite everything

Ranné slnečné lúče mu dopadali do bledej tváre poznačenej vojnou. Unavené oči si pretrel rukami a ako každé ráno sa presvedčil či neleží v Azkabane.

Poobzeral sa po izbe. Jeho priatelia Blaise a Goyle ešte potichu odfukovali. Draco pomaly vstal z postele a vošiel do spoločných kúpeľní. Studenou vodou si opláchol tvár a pozrel sa do zrkadla. Výraz jeho tváre bol rovnako vydesený ako keď v rodnom Malfoy Manore sídlil Pán zla.

Obliekol sa do školského hábitu a vydal sa na raňajky. Po ceste sa k nemu pridal Blaise a Draco bol rád, že nemusí znášať tie nepríjemné pohľady študentov Rokfortu. Pohľady na bývalého smrtijeda.
Vošli do hlavnej siene, keď z nej práve vychádzala ona. S úsmevom pozdravila jeho vysokého spoločníka a Dracovi len jemne kývla hlavou.

Mohutné hnedé vlasy mala teraz ostrihané o plecia a pekne opravené. Oproti väčšiny dievčat neschovávala svoje unavené oči pod vrstvou make-up-u.

Draco sa nepríjemne zamračil na svojho priateľa a namrzený si sadol oproti nemu.

,,Ak mi závidíš, že sa priatelím s Grangerovou, choď za ňou a zmierte sa." Draco sa neveriacky zasmial. Keby to bolo jednoduché. Blaise ju nezosmiešňoval celé roky, neurobil si z nej nepriateľku. Jeho teta ju nemučila.
Draco sa nad tou spomienkou striasol a radšej si odpil z kávy.

Prvú hodinu mali dejiny. Vôbec nechápal, prečo im to nasilu dali do rozvrhu. Po hodine strávenú myslením na všetko, len nie dejiny, vošiel naspäť do spoločenskej miestnosti a uvidel ako Goyle znovu potichu sedí pri ohni a v ruke drží medailón ktorý kedysi patril Grabbovi. Myšlienkami zablúdil o rok späť a jeho oči zaplavil smútok a ľútosť. Vedel, že si smrť svojho priateľa bude vyčítať naveky.

------------------

Profesor Binns sa venoval učivu, kým väčšina žiakov venovala pozornosť svojim susedom. Draco si písal poznámky k učivu, ktoré profesor vysvetľoval, no vôbec netušil že o čom. Jeho pohľad smeroval k hnedovlasej dievčine ktorá sedela o kúsok za ním. Keď si všimla, že ju sleduje sklopil zrak, no ešte predtým si všimol jej nepatrného úškrnu na tvári.

,,Odkedy sa Grangrová uškŕňa?" opýtal sa Draco svojho spolusediaceho, Blaisa a jeho šedé búrkové oči znova smerovali k nej. Všimol si, že tak ako väčšina triedy nedáva pozor.

,,A odkedy si nepíše poznámky a nedáva pozor?" chlapec sa iba uškrnul a ďalej sa venoval učivu. Draco bol maximálne znepokojený jej chovaním.

---------------

Cestou z triedy sa znova pozdravila Blaisovi a venovala mu jemný úsmev. Draca ignorovala. Napriek všetkému úsiliu pocítil nepríjemné pichnutie na hrudi.
Nerád priznával svoju zraniteľnosť a ešte viac nenávidel pocit viny, ktorý ho každý deň zožieral.

--------------

Na obed mali lososa. Dracovi vôbec do chuti nebolo. Vidličkou sa hrabal v jedle, pričom jedným uchom počúval konverzácue jeho spolužiakov. Potichu vzdychol a pohľadom zakotvil na nej. Okolo nej sa motala Wesleyová, Finnigan a Thomas. Veselo sa bavili a zrejme tým zabávali aj väčšinu chrabromilčanov. Ich úsmevy žiarili radosťou a dobrou náladou napriek smútku v ich pohľade. Presne tak, ako všetci ostatní. Či už to boli slizolínčania alebo iní, jedálňou sa ozýval ich smiech a tiché konverzácie, napriek tomu, že obloha nad nimi bola stále tmavá, bez života.
Prial si, aby aj dokázal predstierať radosť a pokoj na duši. Prial si to z celého srdca.

---------

Večer šiel na svoju typickú prechádzku po hrade. Bol to pre neho jediný útek pred myšlienkami, ktoré na neho zaútočili hneď ako zavrel oči v pohodlí svojej postele. Chladné chodby Rokfortu ho držali prebratého. Jeho prechádzku však prerušili kroky ozývajúce sa niekoľko metrov pred ním. Očami šklbol na osobu, ktorú až veľmi rýchlo spoznal. Nízka, chudá postava s hnedými kučeravými vlasmi zopnutými do vrkoča.
Videl ju ako zahýba za roh a zrýchlil krok.