Dragons Sisters: Prísľub Mieru [ DOKONČENÉ ]

Isolde

Pohľad Terezy:
Dnes si ma kráľovná zavolala do svojej siene. Neochotne som sa vydala za strážnikom, ktorý ma ku nej mal doviesť. Správa o tom, že Kamila zmizla, sa šírila rýchlo. Stalo sa to včera večer po vyučovaní. Bolo po nej vyhlásené pátranie, ktoré nemalo konca. Možno sa niečo od kráľovnej dozviem. Ja len dúfam, že je Kamila v poriadku.

,,Posaď sa." vyzvala ma kráľovná Isolde, keď som vošla do kráľovskej siene. Miestnosť bola obrovská a bola to presne tá, v ktorej sme sa ocitli hneď prvý deň nášho príchodu. Okrem pár strážnikov, sme tu boly iba ja a kráľovná. Nevedela som, čo odomňa chce. Nedostala som žiadne konkrétne informácie, nebolo mi povedané nič. ,,Vieš prečo si tu?" spýtala sa ma Isolde. Nesúhlasne som pokrútila hlavou. ,,My elfovia sme všímaví, pretože nepozornosť môže spôsobiť naše nešťastie." začala hovoriť Isolde. ,,Niektorí ľudia sú až príliš priehľadní, iní trochu menej. Ale každého človeka vieme prekuknúť." pokračovala a nakoniec sa na mňa uprene zahľadela.

Zmätene som na ňu hľadela, nič zlého som predsa neurobila. Aspoň o tom neviem. Spýtala som sa teda na rovinu: ,,Urobila som niečo?" Kráľovná sa na mňa usmiala a potom sa jej úsmev zničoho nič z tváre vytratil. V jej očiach som zazrela priam hmatateľný strach a bolesť. ,,Zlo je z teba cítiť už na kilometre ďaleko. Povedz mi, stretla si sa už s prastarým zlom?" vyzvedala odomňa kráľovná. ,,Nie." odpovedala som jej. ,,Poznám, keď niekto klame. Pýtam sa teda ešte raz, stretla si sa s prastarým zlom?" spýtala sa ma kráľovná a ja som dostala strach. Ona niečo tušila. Čo ak zistila, že mi chodia listy od mojeho tajného priateľa? To predsa neni možné! Nemala to ako zistiť!

,,V noci sa vykrádaš zo svojej izby a chodíš von zo zámku. Vraciaš sa po pár minutách, no už nespíš." prerušila moje úvahy kráľovná. Nedôverčivo som na ňu civela, pretože to bola pravda. Naozaj som chodila v noci von z hradu. Môj priateľ mi zakaždým poslal list, v ktorom mi prezradil, ako mám objaviť svoju vnútornú moc. Dával mi rady zakaždým, keď som to potrebovala. Aj teraz som mala vo vrecku list od neho, aby som ho mohla v prípade nebezpečenstva použiť. Rukou som si siahla do vrecka a nahmatala som papier, na ktorom bolo napísané zaklínadlo. ,,Ani to neskúšaj." povedala Isolde a svoj pohľad uprela na moju ruku vo vrecku. Všetky listy som si od neho schovávala na budúce použitie. On mi vysvetlil ako to funguje. V každom liste čo mi poslal, som mala napísané zaklínadlo, ktoré začne účinkovať vtedy, keď ho poviem. Práve som u seba mala papier som zaklínadlom zmiznutia.

,,Diflannu i ddiogelwch. [Zmiznúť do bezpečia.]" povedala som a v momente ma pohltila čierno, čierna tma. Moje telo sa premenilo na prach a znovu sa zhmotnilo v našej izbe. Leaslye mala akurát voľno a vydesene na mňa hľadela. ,,Ako si to spravila?" vychŕlila na mňa okamžite svoju otázku. Papier, ktorý som predtým držala v ruke sa mi teraz rozpadol na prach a vietor ho okamžite odvial preč. Mali sme tu totiž otvorené okno. Rýchlym krokom som došla ku svojej skrini s oblečením a pod jednou kopou som nahmatala ďalšie tri listy. V každom znich sa nachádzalo úplne iné zaklínadlo.

,,Niekedy ti to vysvetlím. Teraz musím okamžite vypadnúť." odvetila som Leaslye a jeden poskladaný list som rozvinula. ,,Čo to robíš? A ako to že musíš zmiznúť? Tereza, vysvetli mi, čo sa to tu deje!" skríkla po mne Leaslye a prihnala sa ku mne. Začala som čítať zaklínadlo, nehľadiac na Leaslyinu otázku. Ona mi avšak list okamžite vytrhla z ruky a zaliala ho vodou. ,,Nie!" vykríkla som. Bola to moja jediná šanca na to, aby som ušla. Vrhla som sa po nej a zhodila som ju na zem. Začala sa brániť, no ja som ju spútala rastlinami, ktoré ju priklincovali na zem.

O chvíľu do izby nabehli strážnici a snažili sa ma od Leaslye odtrhnúť. Podarilo sa im to. Pevne ma chytili za zápästia a ja som sa neprestala brániť. Kopala som, kričala, robila som všetko preto, aby som sa odtiaľto dostala preč. Musela som sa dostať preč! Chcela som niečo povedať, no jeden strážnik ma čímsi tvrdým uhodil do hlavy a ja som stratila vedomie.

Pohľad Leaslye:
Neviem čo sa to s Terezou stalo. Zrazu úplne zošalela. Roztrasená som ležala na zemi, bola som v šoku. Strážnici Terezu omráčili a mne pomohli vstať. Potom ju niekam odvliekli. Podľa smeru ktorým sa vydali, by som tipovala že ju išli zavrieť do žalára. ,,Nezaslúži si to." povedala som, keď som sa pomaly pozviechala zo zeme. ,,Možno že si to nezaslúži, no zaútočila na teba." vysvetlil mi Rhian. ,,Nerozumiem čo ti do nej vošlo. Nikdy takáto nebola. Vždy sa skôr držala stranou od všetkých problémov. A zrazu tie problémy vytvára." premýšľaľa som nahlas.

Rhian za mnou dobehol hneď, ako si všimol, že strážnici majú namierené do našej izby. Myslím si, že sme aj tak narobili dosť hluku. ,,Určite sa to čoskoro dozvieme. Počul som, že vraj sa tvoja kamarátka stretla s prastarým zlom." hovoril mi Rhian a uprene na mňa hľadel. Opäť som sa začala ponárať do tých jeho nádherných očí. Rýchlo som sa však spamätala. ,,To neviem. Viem iba to, že si ju dnes naša kráľovná zavolala na pohovor a potom jej úplne preskočilo. To je všetko čo viem." odvetila som mu.

Pokračovala som vo vyučovaní, ako keby sa nič nestalo. Aj keď som nebola úplne vo svojej koži. Stále som premýšľaľa nad Kamilou a Terezou. Dúfala som, že sa Kamile nič nestalo. S Terezou som si lámala hlavu kvôli tomu, že ma dnes napadla. Ešte nikdy sa takto nesprávala. Vždy bola tichá a dala by sa nazvať aj plachá. No dnes ako by ju niekto vymenil.

Po vyučovaní som sa s Miou rozprávala o tom, čo každá z nás vie. Mia mi povedala iba to, čo som už vedela. Terezu naozaj zavreli do žalára. Zatiaľ ani jedna znás nevedela, čo sa bude ďalej diať. Nevedel to nikto. Alebo snáď áno?

Pohľad Kamily:
Čakala som tu dlho. Schúlená v rohu jaskyne som čakala na to, či sa drak niekedy vôbec objaví. A on sa naozaj objavil. Prišiel za svitu mesiaca a žiari hviezd, s korisťou v papuli. Oči ma pálili od toho, ako som sa snažila celú dobu nezaspať. V tej tme ho nebolo skoro vôbec vidieť. Prezradzovala ho iba oranžovo červená pokožka, ktorá pokrývala jeho brucho, spodnú časť krku a taktiež blany na jeho netopierých krídlach. Svoju korisť odhodil bokom a ľahol si na svoju posteľ z kostí. Nepríjemne zaškrípaly, keď sa ich jeho mohutné telo dotklo.

Opatrne som sa priplížila k huňatému baranovy a obzrela som si ho. Bol väčší, ako obyčajné ovce u nás. Zapálila som si na dlani oheň a podpálila som mu huňatú vlnu. Počkala som, kým všetka zhorí a potom so oheň opäť uhasila. Chcela som ísť zobrať už holé zviera, lenže drak po mne ihneď zavrčal a ja som pochopila, že to bola výstraha. Nechala som barana baranom a oprela som sa o chladnú stenu. Drak sa nemotorne postavil, prešiel ku svojej koristi a začal z nej odtrhávať kusy mäsa.

Potom sa na mňa pozrel a obrovský kus mäsa mi hodil. Zkrvavená porcia mi dopadla na kolená a ja som zostala celá od zvieracej krvi. Znechutene som zo seba mäso striasla a snažila som si nejako očistiť svoje oblečenie. Drak si ma celú dobu skúmavo prezeral. Nevšímala som si ho a kus mäsa som podpálila. Chvíľu som sa ho snažila zohriať a tak trochu upiecť a keď som usúdila, že je mäso hotové, oheň zmizol. S nechuťou, ale zároveň aj s veľkým hladom som sa pustila do jedenia.