Dragons Sisters: Prísľub Mieru [ DOKONČENÉ ]

Búrka prichádza

Otvorila som okno a zadívala som sa na les. Dnes som sa zobudila do upršaného dňa. Mraky pokrývali celú oblohu a vyzeralo to, že dnes ani pršať neprestane. Leaslye bude mať výhodu, pretože môžu ísť na hodinu pokojne von, aby si precvičili chytanie dažďa. Kamila naopak ísť von nesmela. Ak by totiž zmokla, nemohla by ovládať svoj živel.

Na raňajky som išla iba s Kamilou. Leaslye mi prišla oznámiť, že ich chce učiteľka zobrať na výlet. Bola taká natešená, keď sa dozvedela, že budú celý deň preč. ,,A kam pôjdete?" opýtala som sa jej zo zvedavosti. ,,Pôjdeme smerom na sever. Viac nám nechcela povedať." vysvetlila mi.

Na raňajky som si dala chleba s maslom a s trochou šalátu. Nebolo mi moc po chuti. ,,Si v pohode?" spýtala sa ma Kamila. Leaslye už dávno odišla, jedlo si zobrali so sebou. Vzdychla som si: ,,Ani neviem. Neustále musím premýšľať o Tereze. Myslíš si, že ju vyliečia?" ,,Neviem ti to povedať. Ale dúfam, že sa všetko zase napraví." odvetila mi Kamila.

Počas vyučovania som bola duchom neprítomná. Na dejinách som nevnímala, na hodine vzduchu som iba bezducho plnila zadanie. Hessarion si toho zrejme všimol, pretože keď sme mali voľno, hodina jazdenia bola zrušená, prišiel za mnou do izby a snažil sa mi trochu zpríjemniť náladu. Hovoril mi o svojich zážitkoch, ktoré sa mu za jeho život stali. Nakoniec som sa predsalen zasmiala. Najvtipnejšia vec, ktorá sa mu stala, bolo, keď sa ako malý učil jazdiť na koni. Prešiel do cvalu, no nevšimol si, že nad ním je konár. Narazil doňho hlavou a skončil v blate. Smiala som sa, keď mi popisoval, ako mal na zuboch blato a matka bola z neho úplne zúfalá. ,,Aké máš ty zážitky?" presunul odrazu rozprávanie na mňa.

,,No, nemám toho tak veľa ako ty, ani to nieje tak dobrodrúžne. No asi moja najobľúbenejšia spomienka je s mojím bratom, Michalom. Bola som vtedy ešte malá. Učil ma jazdiť na bicykli, pretože mama a otec boly preč. Spadla som a kolená som si zodrala úplne do krvi. Keď rodičia prišli domov, brat mi vyčistil rany a snažil sa ma schovať. A keď na to matka prišla, povedal jej, že je to jeho chyba. Že na mňa nedával dostatočne pozor." dokončila som svoje rozprávanie.

,,Čo je to ten bicykel?" spýtal sa ma. ,,Je to taký stroj, vďaka ktorému môžeš cestovať. Máš tam pedále, musíš šlapať, aby si sa posunul. No ľudia už vymysleli aj takzvané elektrobicykle, vďaka ktorým je šlapanie jednoduchšie." vysvetľovala som mu. Zobrala som si papier a ceruzku a skúsila som nejaký ten bicykel nakresliť. Môj pokus o napodobnenie bicykla bol veľmi žalostný. Okamžite som papier pokrčila a namierila som ho do koša. Hessarion ma však zastavil a papier si odomňa zobral. Rozvinul ho a obrázok si prezrel.

,,Nieje to zrovna najpeknejšie. Kreslenie mi nikdy nešlo." ohradila som sa. ,,A čo ti ide?" opýtal sa ma náhle. Svoj zrak odtrhol od papiera a zahladel sa na mňa. ,,Neviem. Nikdy som to nejako neriešila. No z angličtiny mám za jedna." pochválila som sa mu. ,,To je nejaký váš jazyk?" položil mi ďalšiu otázku. Cítila som sa pri ňom, ako keď mama odpovedá svojim deťom na ich vyslovené otázky. ,,Angličtina je jedným z najpoužívanejších jazykov. Všade vo svete sa s ňou dá dorozumieť." hovorila som mu.

Bolo na ňom vidieť, že ho moje vysvetľovanie dosť zaujalo. ,,Aké je to tam vlastne u vás?" opýtal sa ma odrazu. ,,Ako to myslíš?" ja som bola strašne nechápavý človek. ,,Myslel som to tak, že ako sa u vás vo svete žije. Aké u vás platia pravidlá?" priblížil mi svoju otázku. ,,Aha. No, je to trochu zložité. A neviem, či by ťa to bavilo počúvať." mňa samú to nebavilo čítať a ani sa o tom učiť. ,,Skús. Možno ma to baviť bude, možno nie." usmial sa na mňa.

Takto prebehol zvyšok upršaného dňa. S Hessarionom som strávila dosť dlhú dobu. Boj nám neodpadol, preto sme bojovali aj v daždi. Niekoľkokrát som sa pošmykla, nebola som jediná. Najhoršie na tom bolo to, že už iba nepršalo, priam lialo ako z krhle a do toho sa začalo blýskať. V boji som sa už značne zlepšila, dokázala som už odraziť niekoľko úderov od svojho protivníka. Z rýchleho boja sa stal dlhý a napínavý boj. Elfka, ktorá bojovala proti mne, bola v boji veľmi zdatná. Nakoniec som aj tak skončila na zemi.

Celá mokrá som sa pobrala do svojej izby. Voda zo mňa kvapkala na drevennú podlahu, pomaly mi začínala byť zima. Keď som vyšla zo sprchy, obliekla som si čisté oblečenie a sadla som si na posteľ. Zobrala som si knihu a začala som si čítať.

Po hodine:
Vyrušilo ma klopanie na dvere. ,,Ďalej." odvetila som a dvere sa potichu otvorili. Kamila sa na mňa ustarostene pozrela a ja som vedela, že niečo rozhodne nieje v poriadku. Odložila som knihu a pobrala som sa za Kamilou. Tá sa rýchlym krokom vydala smerom do väznice. Medzi nami nepadlo ani jedno slovo. Začínala som mať divný pocit, že niečo nieje v poriadku s Terezou.

Moje obavy sa naozaj vyplnili.
Tereza ležala na zemi vo svojej cele a celá sa triasla. Oči mala otvorené a úplne vyvrátené. Vedľa nej kľačal elf a snažil sa jej pichnúť nejakú tekutinu. Zhrozene som sledovala celý vývoj situácie. Odhadovala by som, že ten elf, ktorý vedľa nej kľačal, bol liečiteľ. Priľahoľ jej ruku, takže jej ju úplne znehybnil a následne jej pichol tekutinu do žily. Tereza sa ešte hodnú chvíľu celá triasla, no nakoniec sa jej telo upokojilo a ona zavrela oči. Začala zhlboka dýchať, no z úst jej vytekala krv. Liečiteľ jej ju opatrne utrel a potom sa postavil. Okrem mňa a Kamily tu bol aj Hessarion a pár ďalších elfov a elfiek. Liečiteľ Hessarionovi niečo pošeptal a potom sa pozrel na nás. Bez slov odišiel preč z väznice. Hessarion niečo povedal po elfsky a elf, ktorý bol najbližšie k cele, vošiel dovnútra a zodvihol Terezu na ruky. Spolu s ňou a v sprievode ostatných elfov, sa vydal preč. Zostali sme tam iba ja, Kamila a Hessarion.

,,Čo sa jej to stalo?" hlas som mala celý roztrasený. ,,Mala záchvat. Niekto sa jej dušu snažil vyhnať z tela, aby ho mohol ovládnuť." vysvetlil nám. Keď sme nič nehovorili, pokračoval: ,,Náš liečiteľ jej dočasne zablokoval myseľ, takže by pre našeho nepriateľa malo byť nemožné sa dostať do jej mysle. To mu zničí aj akúkoľvek šancu ovládnuť jej telo."

,,Bude v poriadku?" vyhŕkla Kamila ustarane. ,,To dúfam. Od počiatku elfov bolo len málo prípadov, kedy sa postihnuté osoby dokázali vyliečiť. Ak je ich telo zbavené duše, potom je bez bytosti, ktorá ovládla ich telo, iba prázdna schránka." hovoril nám ustarane a ani raz sa na nás nepozrel. ,,Prečo by niekto chcel ovládnuť Terezine telo? Nemá predsa nejakú veľkú moc. Teda možno, neviem o tom." povedala som. Kamila súhlasne prikývla. Hessarion si povzdychol a odvetil: ,,Choďte na večeru. Liečitelia budú robiť čo sa len bude dať, aby vašu kamarátku zachránili." s týmito slovami nás opustil. Ešte chvíľu sme sa pozerali na malú škvrnu krvi, ktorá zostala po Tereze na podlahe, dokým sme sa odhodlali odísť z tohoto ponurého miesta.