Kráľovstvo krvi a popola

↞ ☽ Tretia kapitola ☾ ↠

V Yerinninej krčme panuje dobrá nálada, všetky stoly sú obsadené, barový pult je plný štamgastov čakajúcich na čapované mokradinové pivo. Stiesneným priestorom sa nesie štrnganie pohárov a cingot mosadzných príborov o taniere. Bujarý smiech sa strieda s výkrikmi a neslušnými slovami. V jednom rohu prebieha kartový súboj medzi štyrmi statnými mužmi – všetci drevorubači pracujúci v Južných lesoch, v ďalšom sa zase hádajú dve čiernovlasé ženy o tom, ktorá z nich mala viac mileniek či milencov. Yerinna a jej dcéra Mayra – obe útle so zlatohnedou pokožkou a lesklými ebenovými vlasmi – obsluhujú svojich zákazníkov so širokými úsmevmi na perách.

Zamierim k dubovému pultu, na ktorý už Yerinna vykladá tucet plných krčahov mokradinového piva. Kývnutím hlavy ju pozdravím a opriem sa o okraje masívneho pultu. Yerinna ku mne posunie pohár plný jantárového moku s nadýchanými obláčikmi peny a pristúpi ku mne s krajcom chleba a hrudkou ovčieho syru – všetko na obitom hlinenom tanieriku.

Zodvihnem k nej pohľad. „Ďakujem, ale nemôžem si to dovoliť." Nesmiem zabúdať na dobré mravy.

„Len si daj. Vyzeráš, že to potrebuješ."

Placho, takmer bojazlivo sa načiahnem po pohári s pivom, a keď sa mi tá sladká zázvorová pena dotkne pier, neodolám a vypijem ho na jeden hlt.

„Zlý deň?" spýta sa ma, keď pred mňa položí hlinený tanier s jedlom.

„Jeden z najhorších," odvetím jej a pustím sa do jedla. Najprv zhltnem krajec chleba a potom šťavnatý bochníček sladkastého syra. Môj žalúdok urobí od šťastia minimálne tri premety.

„Čo sa stalo?" Yerinna sa ku mne nakloní a veľkodušne ma potľapká po pleci, cez ktoré mi vykúka koniec tisového luku – celý môj majetok. Patril mojej mame, no keď skonala, nechala som si ho. Aelyn si ho nenárokovala a otec... Tomu to bolo jedno.

Dlaňou si pretriem tvár. „Skôr čo sa nestalo," utrúsim, skloniac hlavu k mokrému pultu. „Minula som," dodám a ona okamžite pochopí, o čom hovorím.

Podvihne mi bradu a usmeje sa na mňa. „Nabudúce ulovíš poriadneho jeleňa, na to vezmi jed." Kiež by si mala pravdu.

Uškrniem sa. Vedľa mňa sa uvoľní miesto a tak si sadnem. „Nevieš náhodou o nejakej práci?" Podvihne obočie. „Myslím čestnej. Teda nie takej, akú robí väčšina dievčat za peniaze." Napríklad ako moja sestra.

Yerinna pokrúti hlavou. „Bohužiaľ, srdiečko."

„Zase sa bavíš s tou darmožráčkou, mama?" Mayrin prívetivý hlások ma rozsekne na dve polovice.

„Prestaň s tými rečami," osopí sa na dcéru Yerinna a prekríži si ruky na prsiach.

Mayra docupitá za pult, fľochne po mne nenávistným pohľadom a neveriacky pokrúti hlavou. „Dokedy jej budeš dávať pivo a jedlo zadarmo?" Jej chladný hlas ma vôbec neprekvapuje.

Ako malé dievčatá sme sa spolu hrávali na lúke, no odvtedy sa zmenilo veľa vecí – napríklad, že zo mňa je úbožiačka, zatiaľ čo ona si žije na vysokej nohe. Niet divu, že ju jej milý pred pár mesiacmi opustil. Asi tiež neuniesol to večné ponosovanie a naparovanie sa.

„Nemusíš sa unúvať, Mayra, všetko zaplatím." Obe po mne zagánia. „Samozrejme, keď budem mať peniaze," dodám v rýchlosti, aby si to nevysvetlili po svojom.

Mayra sa provokačne nakloní cez pult a lakťom ma ťukne do zápästia. V očiach sa jej zablysne, keď sa nám stretnú pohľady. „Ak potrebuješ peniaze, viem o niekom, kto v Aryne ponúka mešce plné nicos." Lišiacky výraz na Mayrinej tvári prezrádza len jediné – bude v tom háčik. Poriadne veľký a poriadne ostrý.

Yerinne štuchne dcéru do rebier. „Prestaň ju balamutiť hlúposťami. Veď toho chlapa ani nepoznáš." Načapuje ďalšie poháre mokradinového piva a vrhne sa s nimi k stolom.

Mayra sa oprie o pult, oči máme v jednej línii. „Neviem podrobnosti, ale ak pristúpiš na jeho dohodu, môže sa z teba stať veľmi bohatá žena. A konečne nám splatíš všetko to pivo a jedlo."

Tak rada by som jej otrieskala tú jej vyfintenú tváričku o pult, no jej slová mi nedajú pokoja. „Hovorila si v Aryne?"

Zaiskria jej oči – presne na toto čakala. „Býva v hostinci Polnočná míľa. A podľa mojich informácii sa tam zdrží len do zajtra." Odtiahne sa odo mňa a pohľadom skontroluje rajón – nikto nič nepotrebuje. Opäť do mňa zabodne svoje olivové oči a s pokojne prehovorí: „Byť na tvojom mieste, išla by som si nohy polámať." Uštipačná ako vždy. S Aelyn by si veľmi dobre rozumeli – pouvažujem, či ich nezoznámim.

„Práve si mi pripomenula, prečo ťa tak nenávidím, drahá Mayra," poviem len a zveziem sa zo stoličky.

„Ale no tak, dievčatá," napomenie nás Yerinna, prechádzajúc na druhý koniec krčmy.

Mayra ju odignoruje. „Ak sa chceš dostať do Arynu, môžeš ísť s Torrykom. O chvíľu bude vyrážať pre ďalšie sudy s pivom. A kto vie, možno ťa po ceste do Arynu ozdobí aj na druhej strane." Našpúli pery a odbehne k stolu pri dverách, odkiaľ sa ozýva hlasný dopyt po pive a víne.

Torryk.

Pri tom mene sa so mnou zatočí celý svet. Prsty na nohách sa mi od bolesti skrútia, na hruď akoby mi sadlo stádo byvolov.

Som nedobytná pevnosť.

Som tvrdá oceľ.

Som skala, o ktorú sa všetko rozbije.

Rozmýšľam, či to nie je nejaká jej pasca. Nejaký dobre premyslený žart, ktorým by ma dostala na kolená za všetky dlhy, ktoré mám v ich krčme.

Ale vidina mešcov plných nicos...

Dočerta!

Kým ma stihne Mayra potešiť svojím kyslým výrazom, vychádzam von dverami. Ovanie ma čerstvý vzduch a opojné ticho. Všetok ten nervy drásajúci hluk je – vďaka ti Matička – za mnou v Yerinninom Medveďom brlohu.