Kráľovstvo krvi a popola

↞ ☽ Sedemnásta kapitola ☾ ↠

Sedíme pred ohniskom, z drevených misiek chlípeme horúcu žobrácku polievku a družina, do ktorej podľa Finna patrím aj ja, dopodrobna rozoberá plán cesty do Pohrebiska. S miskou prilepenou k stuhnutým perám nasávam každé jedno slovo. Ako som sa pred chvíľou dozvedela, táboríme pod najsevernejším cípom Vrchov súmraku, kde počkáme na lorda Eliasa Redbreatha a celú jeho výpravu, ku ktorej sa pripojím aj ja – ako pomocná sila. Čím skôr by som sa mala naučiť rozkladať stany a variť. Lov ovládam, vyprať oblečenie v rieke zvládnem tiež – často som s bielizňou pomáhala matke – a ostatným prácam sa priučím. Za tie peniaze by som sa naučila chodiť aj po rukách.

„Keď sem Elias dorazí, možno sa tu pár hodín zdrží, aby si jeho kone odpočinuli, napojili. Hneď ako to bude možné, vyrazíme do Zálesia, kde sa zásobíme jedlom," prehovorí Dale, keď prstom naháňa plávajúci kúsok mrkvy vo svojej polievke.

Finn sa zahniezdi na svojom mieste, narovná si chrbát. „Chce sa Elias v Zálesí aj zdržať? Deň alebo dva?"

„Možno nám dopraje zábavu a zakotvíme v nejakej krčme, kde sa do nemoty spijeme," zatiahne Zulla a preloží si nohu cez nohu. „Vieš, že v tomto je Elias nepredvídateľný," povie Finnovi so širokým úsmevom na perách.

„Aký je?" ozvem sa odrazu a všetci ku mne natočia hlavy.

„Aký je Elias?" Zullin hlas je hebký ako zamat.

„Áno," odpoviem s prikývnutím. „Aký je váš lord?"

Dale sa zasmeje. „Elias je..." poškriabe sa na temene hlavy, „je to bastard, ale dal by som zaňho ruku do ohňa. Je čestný, spravodlivý a občas je s ním aj zábava. Jeho ľud ho miluje. A ja tiež, pretože platí viac ako len dobre." Dale sa na chvíľu odmlčí, prstom prejde po okraji drevenej misky, z ktorej stále stúpajú obláčiky nadýchanej pary. „Ale odkedy mu zomrela..." Dale odrazu stíchne, pretože jeho veliteľ ho doslova prepaľuje neľútostným pohľadom.

Zulla si ku mne opatrne prisadne, svoju prázdnu misku si položí k nohám a jej teplá oriešková dlaň mi odrazu pristane na ramene. „Vyváži ťa zlatom, dievča. A ak máš nejakú rodinu, stanú sa z nich..."

„Stačilo," zavrčí po nej Finn. Zulla po ňom vrhne vraždený pohľad. „Čaká nás tréning." Odmeranosť v jeho hlase by sa dala krájať.

„Čo blázniš, kamoško, po tejto fantastickej polievke mňa ani Zullu trénovať nedonútiš." Dale ho štuchne do rebier, no Finn jeho pobavenie očividne odmieta zdieľať.

„O vás dvoch som ani nehovoril." Finn zapichne svoj oceľový pohľad do mňa.

Zulla odrazu zalapá do dychu. Rýchlosťou blesku sa vyšvihne na nohy, štíhlym ukazovákom mieri Finnovi na hruď. „Ty si jej to..."

„Povedal som stačilo!" zrúkne po nej Finn, v priehlbine medzi kľúčnymi kosťami mu divoko pulzuje srdce.

Zulla sa na mňa neveriacky zagáni, v jej mliečnych očiach sa mihne zaváhanie. Dale preskakuje pohľadom odo mňa k Zulle a späť k Finnovi, nechápajúc, čo sa deje. Zulla ku mne urobí krok, chce ma chytiť za ruku, no odrazu sa stiahne a odstúpi odo mňa. Tvár jej zaleje smútok. Pomaly sa otočí späť k svojmu veliteľovi a ľadovým hlasom k nemu prehovorí: „Keď sa to Elias dozvie, prídeš o všetko." To posledné slovo... Spôsob, akým ho vysloví mi naženie zimomriavky. Zulla sa na päte sa zvrtne a stratí sa v spleti vysočizných jedlí.

Dale nasucho preglgne a pootvorí ústa, akoby chcel niečo povedať, no keď zbadá Finnove zaťaté päste, rýchlo ich zavrie.

Už chápem, prečo je Finn ich veliteľ.

„Urobila som niečo zlé?" Zodvihnem obočie v nádeji, že odpovie aspoň jeden z nich. „Je problém v tom, že neviem bojovať tak ako... vy?"

Dale sa zhlboka nadýchne, postaví sa a súcitne potľapká Finna po mocnom pleci. „Privediem ju späť, priateľu," povie a vydá sa Zulliným smerom.

Finn nepohne ani brvou, sánku drží pevne zaťatú, dlane ešte stále zatína do pästí.

„Budeš mať u svojho lorda problémy za to, že si najal mňa?" Modlím sa, aby mi ani neodpovedal, no zvedavosť je silnejšia. „Ak bude treba, vysvetlím vášmu lordovi, že..."

„Je to aj tvoj lord," vyštekne po mne Finn a ja namieste zmeraviem. Takýmto tónom sa so mnou ešte nebavil.

„Pozri, neviem, čo sa medzi tvojou družinou stalo, no túto prácu potrebujem." Potrebujem nicos.

„Choď sa pripraviť, o chvíľu začíname s tréningom," prikáže mi a zlatisté oči mu razom potemnejú.

Bez slova ho poslúchnem a zamierim na čistinku, pár krokov od rozložených stanov. Finn sa stratí v jednom zo stanov a keď sa z neho po chvíli vynorí, v ruke stíska zafírovomodrú rukoväť jednoduchého meča. Pozrie na meč a poťažká si ho v ruke. „S týmto krásavcom ťa dnes naučím narábať. Ukážem ti zopár techník, ale najmä vzpriamený postoj, ktorý ti pomôže pri útoku ako aj obrane."

Pozriem na meč a potom znovu na Finna. „Radšej zostanem pri svojom luku."

„Luk ti poslúži v boji na diaľku, to uznávam, no čo boj zblízka?" Podvihne obočie, snažiac sa mi vtisnúť tmavomodrú rukoväť do dlaní.

„Viem, že o Pohrebisku kolujú strašidelné príbehy, no nemyslím si, že..."

„Silné slová na niekoho, kto bol najďalej v susednej dedine," skočí mi do reči, pozorne sledujúc každý môj pohyb. Tou dedinou myslí Aryn? Keby ho tak počuli miestni... „Nemám pravdu?" Jeho chrapľavý tón mi rozozvučí všetky kosti v tele.

„Počas svojho biedneho života som nemala možnosť cestovať tak ako podaktorí."

Opatrne mi roztvorí dlaň, vloží mi do nej rukoväť jeho meča a ešte opatrnejšie mi ju zavrie. „Naučím ťa, ako sa brániť a ako útočiť. Naučím ťa základy narábania s mečom a ty sama sa rozhodneš, či túto čepeľ použiješ proti nejakému lešijovi alebo bastardovi zo zatuchnutej krčmy, platí?"

„Finn má pravdu, Kathyra," ozve sa za nami Daleov rozjarený hlas, „ak ovládaš umenie meča, výrazne sa ti tým zvýšia šance na prežitie. A navyše," žmurkne po mne, „je to náš veliteľ."

Finn otočí k priateľovi mocnú šiju. „Čo Zulla?"

Dale pokrčí plecami. „Nenašiel som ju."

„Dáš si s nami tréning?"

„V bruchu mi stále ločká polievka," odvetí Dale, keď sa posadí pod strom. „Budem však pozorne sledovať tvoju výživnú výuku a na konci lekcie si môžeme dať súboj. Všetci traja. Čo na to hovoríš?" Daleovi sa skriví tvár do lišiackeho úškrnu.

„V tom prípade som už teraz prehrala," utrúsim a snažím sa utíšiť splašené srdce.

Dale sa hlasno rozosmeje. „Je úplne jedno, kto vyhrá a kto prehrá. Dôležité je, že nadobudneš zručnosti. A kto vie, možno sa ti ten šerm zapáči natoľko, že nebudeš chcieť robiť nič iné."

Kým stihnem Daleovi čokoľvek odpovedať, Finn mi už narovnáva telo do vzpriameného bojového postoja.