Stratená v poli slnečníc

10. Rýchla zmena názoru

,,Ellie?" Jake mi položil ruku na rameno, ,,V pohode?"

,,Jake, ja len...v poslednom čase sa cítim taká....nesvoja." konečne som si dala ruky dole z tváre.

,,Ak chceš, tak nemusíme nik-"

,,Nie Jake, prestaň! Dneska sa chcem zabávať a nie stále nariekať nad svojím životom." usmiala som sa na neho svojimi veľkými očami a moja doterajšia bezbrannosť a vydesenie sa zmenili na čosi iné. Radosť, alebo aspoň jej náznak.

,,Tak-tak dobre." vrátil mi úsmev a opäť naštartoval auto.

--------------------------------

V aute sa znovu rozospievali Jakeove obľúbené texty a hneď sa mi nálada vrátila. Cesta bola miestami hrboľatá a niekde chýbal asfalt, čo vytváralo menšiu "turbulenciu". ,,Choď pomalšie! Snáď nás nechceš zabiť?" zasmiala som sa a venovala mu jemný ľapanec zozadu hlavy.

Pomaly sme sa blížili k cieľu. Teda, aspoň k tomu Jakeovovmu. Ja som totiž o ceste a ani o cieli netušila. Bolo to vraj prekvapenie. Z akých príčin? To mi bolo taktiež zatajené.

Na kraji lesa stála obrovská drevená budova, ktorú z dvoch strán lemoval tmavý večerný les. Avšak dom ani zďaleka nebol tak tmavý. V túto nočnú hodinu sa asi nikto nepripravoval tak skoro spať. Z každej strany bolo počuť či smiech, chichot, kričanie a nahlas nastavenú hudbu, ktorá sa nedala prepočuť.

,,Tak Ellie...Vitaj na mojom prekvapení!" zasmial sa Jake a pomaly zastavoval auto na kraji obrubníka, kde zastavili aj iný teens v požičanom aute od rodičov, alebo vo svojom vlastnom, ťažko zarobenom. Otočila som oči o 360 stupňov a veľmi ťažko si vydýchla. ,,Naozaj Jake? Naozaj?!"

,,No tak, ber to s nadhľadom!" usmial sa a venoval mi rýchle objatie. ,,Stretneš niekoho nového, trošku sa zabavíš, zabudneš na starosti áá....."

,,Oooo nie!" rýchlo som sa skrčila, keď som v spätnom zrkadle auta uvidela Angela. ,,Jake, štartuj, padáme!!" kryla som si tvár taškou a dobre, že sa moja osoba neskrčila pod sedadlo.

,,Nie, nie, nie! Sama si mi povedala že sa chceš zabaviť. A vieš čo to zahrňuje?" nadvihol jedno obočie, ,,Tiež spoločnosť opačného pohlavia." drgol ma. ,,Povedz mi Ellie, kedy si naposledy s niekým chodila? Hmm? Už to nejaké jedno storočie bude-"

,,Jake, radšej pôjdem zo seba spraviť totálneho idiota v tom presvetlenom "zrube", ako obetného baránka tvojich vyslúchacích metód." prstami som nahmatala kľúčku a otvorila dvere. ,,Snáď to aspoň bude stáť zato." Vo vnútri som zaplakala a vykročila k davu opitých študentov.

,,Počkaj!" Jake sa za mnou rozbehol. ,,Keďže nebudeme celý večer spolu, predpokladám, tak tu máš ešte toto." a do rúk mi vložil balíček žuvačiek. ,,A prosím ťa na kolenách, nemáš tu ani konzervovanú kukuricu, ani nemáš také krátke šaty, tak nech ti nič a nikto neskazí tvoj výlet medzi ľudí. A snaž sa vyhýbať alkoholu a trapasom. Dneska večer ťa chcem povzbudiť a nie zviechať zo zeme a volať sanitku." žmurkol a ja som si opäť vydýchla.

Došli sme až k dverám, ktoré ani neboli zatvorené. Pred nami na vyššom stolíku ležala tácka s pohármi s nejakou podivne vyzerajúcou ružovou tekutinou (zrejme punčom), nad ktorou sa rysovala ceduľa s nápisom: Vezmi si pohár, nemôžem tu stáť, odskočil som si, zdravo ži a nepripi sa veľmi.

,,Kohože to je vlastne párty, Jake?" zdvihla som obočie do údivu.

,,Jeden chalan z tretiaku. Myslím že sa volá," zamyslel sa a chytil si bradu, ,,ehmm.....Sam. Vieš ten čo má tie špinavé blond vlasy a ten tupý výraz." zasmial sa.