One More Time

17.

Z hlbokého spánku ma vytrhne nočná mora, presne tak ako som predpokladala. Človek sa nemôže ani vyspať! Keď sa preberiem Lea so Zoey spia a nikto iný v okolí nevyzerá, že by sa o mňa zaujímal. Vymocem sa opatrne z diek, aby som nikoho neprebudila a potichu sa presúvam po miestnosti. Väčšina ľudí spí, no niektorí zostávajú v bdelom stave, zrejme pre prípad, keby sme sa museli rýchlo pozviechať a odísť.

Postupne sa dostanem k dverám kde nás zobral Sean a namierim si to do miestnosti kde zobrali Sama. Pred nimi nájdem jedného z Danových ľudí. Vysvetlím mu koho hľadám a on ma vpustí dnu.

Miestnosť je úzka a veľká zaplnená kovovými posteľami, ktoré oddeľujú biele závesy. Postele sa tiahnu popri oboch stenách miestnosti. Niektoré závesy sú zatiahnuté, iné stiahnuté. Na posteliach ležia ranení. Hemží sa tu niekoľko ľudí, ktorí sa o nich starajú. Jeden ošetrujúci si ma všimne a spýta sa, či som prišla s Deanom, keď prikývnem, ukáže na koniec miestnosti na zatiahnutý záves. Poďakujem a pohnem sa tam. Opatrne odostriem záves. Phill sedí pri posteli na stoličke, Thomas stojí vedľa neho a Sam leží vystretý na posteli. Všetci traja vyzerajú rovnako vyčerpane aj keď Sam je ten zranený.

Thomas s Phillom mi kývnu, ja im to opätujem. ,,Mali by ste si ísť ľahnúť, môžem tu zatiaľ zostať."

Ani jeden z nich neprotestuje. Keď Thomas prechádza okolo mňa, poznamená: ,,Viem, že vyzeráme hrozne, ale nemusela si nám to takto na rovinu povedať."

Usmejem sa a presuniem sa na stoličku. Sam pôsobí, že vníma čo sa okolo neho deje, no vyhýba sa môjmu pohľadu.

,,Ako sa cítiš?" spýtam sa ho po dlhšej odmlke.

Švihne po mne pohľadom, nadýchne sa, no zostane ticho. Rozmýšľam nad tým prečo to tak je, odpoveď však poznám. Bol na strane Ruth, v podstate nás zradil a my sme spravili všetko preto, aby sme ho zachránili, dokonca sme aj prišli o jedného člena. Dáva si to za vinu? Zrejme. Dávam mu to za vinu ja? Neviem. Ešte som nad tým nestihla takto premýšľať.

,,Zachránili ste ma. Prečo?" vyhŕkne znenazdajky až mnou trhne. Poobzerám sa, akoby som sa snažila odpoveď na tú otázku nájsť niekde na bielych plachtách. 

,,Pretože si jeden z nás, nemohli sme ťa tam len tak nechať," odpoviem napokon. 

Premeria si ma pohľadom. Žeby mi neveril? Nemám mu však prečo klamať. Keby sme si to všetci nemysleli, nechali by sme ho napospas Ruth. 

,,Nevedel som aká v skutočnosti je, ale mal som to nejako vyčítať, bolo to odo mňa hlúpe," povie krútiac hlavou a pozerá si pri tom na ruky zložené na perine.

,,Nemal si to ako vedieť. Je dobrá herečka, oklamala aj Dana." 

Vyrozprávam mu čo nám Dan o nej povedal aj keď toho nebolo veľa a Sam len prikyvuje. Zrejme si o tom teraz myslí svoje a nadáva si ako ho napálila. Chcem sa ho spýtať, prečo sa vlastne dal na jej stranu alebo ako sa k nej dostal, no nemyslím si, že je to vhodné. Keď bude chcieť povie mi o tom sám. 

,,Ellis, je mi neskutočne ľúto čo sa stalo Richovi, keby som mohol vrátiť čas..."

,,Ale nemôžeš," preruším ho, lebo to nechcem počúvať. ,,Nikto z nás to nemôže zmeniť, tak to jednoducho je." 

Sam mlčí, dokonca by som povedala, že má v očiach slzy. Dáva si Richovu smrť za vinu. Nie je však jediný, ja som na tom podobne. Viním sa za to aj ja. Mala som sa rýchlejšie rozhodnúť alebo skúsiť Ruth nejako presvedčiť. Mala som poslúchnuť Deana, keď povedal aby som vybrala Sama, po Richa by sme sa vrátili. Možno by bol ešte nažive.