Každý jazdec musí mať svojho draka.
Drak si volí jazdca.
Pomocou rituálu, ktorý sa odohráva na storočnej lúke, kde každý jeden jazdec predstúpi a povie slová:
"Som pripravený čeliť ti. Moja beštia."
V tom sa objaví drak, ktorý si zvolí alebo nezvolí jazdca.
Ak si drak svojho jazdca nezvolí už v živote jazdec nebude mať draka. Je to potupa pred celým ľudom.
Drak je vždy samica, samec je výnimočný. Posledný jazdec ktorý, jazdil na drakovi bol princ Rodric 4.
Čo bolo viac ako pred 2000 rokmi.
Samci sú králi v hniezdach.
No dnes zistím, či som hodná draka alebo nie.
Nie každý si zaslúži mať draka.
Každý drak, ktorý si zvolí jazdca sa premieňa na človeka. Preberie ľudskú podobu.
"Ery!" volá na mňa Ria, ktorá ku mne uteká akoby ju naháňal jej strach.
"Ria, čo sa tak ponáhľaš?"
"Poď ! Už sa musíme nastúpiť pred bránu JAZDCOV."
Vzala ma za ruku a spolu sme bežali k bráne, kde sme už videli poriadny zástup ľudí ako sme my.
Jazdkyňa Heria už rozprávala svoj strhujúci zážitok, práve z tohto dňa keď ona bola v našom veku.
Počula som ho snáď už po tisíci raz ale Ria ho s nadšením počúvala zas a
znovu.
"No a keď ma popadla za nohu Tydra, tak som jej pekne jednu dala, rovno do pravého krídla.
Potom samozrejme nemohla nejaký ten čas lietať ale našťastie sme sa obidve rýchlo dostali do formy a tak sme predbehli aj tých jazdcov, ktorí sa učili už od prvého dňa. "
" Uoaaaaaa... " naraz s úžasom jasali ostatní jazdci.
" No dobre, už bolo dosť Heria, je čas ísť. Draky nepočkajú. " vyrušila Heriu s urputného rozprávania Dasha.
Je to už postaršia Jazdkyňa, ktorú som si veľmi obľúbila.
" Tak jazdci! Vyberajte nie očami ale srdcom, vtedy sa nemôže stať, že si vás drak nevyberie. "
Akokeby tieto slová som musela počuť.
Viem že to dokážem a verím, že si ma drak vyberie.
Pohli sme sa a v zastúpe sme šli na storočnú lúku.
Kde sa už po tisíce rokov koná rituál.
Dorazili sme na miesto, kde nás výtala veľká mramorová brána.
Už polorozpadnutá s nápismi, ktoré sa nedali prečítať.
No navrchu brány bol do mramoru vytesaný drak.
Z ktorého ste mohli cítiť rešpekt, strach dokonca až hrôzu.
Síce to bolo iba vytesané umenie no vedeli ste, že ten, kto to urobil dal do to toho presnosť momentu, kedy videl draka.
"Dobre poprosím aby ste sa zaradili, pôjdeme pekne postupne, na každého sa dostane rada."
Každý chcel byť na prvom mieste, kto nie? Začali sa predbiehať, strkať až to musela zastaviť Dasha.
Ja som sa pekne postavila na koniec rady, kde predo mnou bola Ria.
Mám čas, síce som zvedavá ako dopadnem a chcela by som to mať už za sebou ale niečo mi vraví, že najlepšie je nakoniec.
Prvý bol neznámy, asi nie z tohto mesta, hnedovlasý možno taký vysoký ako ja chlapec.
Predstúpil na lúku a povedal slová:
" Som pripravený čeliť ti. Moja beštia."
A za malý okamžik prileteli.
Boli to veľké draky rôznych farieb.
Akokeby priletelo celé hniezdo.
Od úžasu sa nikto ani len nepohol.
Jazdkyňa Dasha ale prehodila zopár slov:
"Toto je prvotné zvolanie, kedy zavolal Joseph na všetky draky v okolí, ktoré si budú vyberať jazdcov."
Aha.
"Samozrejme môže sa stať, že váš drak sa tu nachádzať nebude a priletí."
Som zvedavá, ktorý drak si dnes nevyberie jazdca.
Vždy je to jeden alebo dvaja ktorých si draci nevyberú.
Ťažké pristátie dračích krídel bolo počuť až do podzemia.
Už len chôdzou ste cítili nebezpečenstvo blížiace sa k vám.
K Josephovi sa blížil drak tmavohnedej farby a kde tu so zlatými pramienkami po šupinách.
Keď sa dostal do tesnej blízkosti Josepha, sklonil hlavu.
"Joseph, teraz tá ruka.."
