Týždeň ubehol ako voda a vôbec to nebolo také hrozné ako som si myslela. Práve naopak s Gemmou a Anne som si celkom dobre sadla ale s Robinom... No s ním až tak nie.
-Am? Si zbalená?- Šepol mi ocko aby nezobudil ostatních.
-Zbalená som ale prebratá nie.- Povedala som Harrymu. Ako som mohla byť prebratá keď som šla spať o desiatej a o pol dvanástej som už vstávala aby sme stihli lietadlo. Dnes bol ten deň. Konečne uvidím Amerikuuuu. O druhej sme nastúpili do osobného lietadla na letisku v Menchestry. Vážne neviem ako dlho sme leteli ani neviem ako som sa dostala do auta v každom prípade som ležala na zadních sedadlách a bola som zakritá dekou. Sadla som si.
-No konečne!- Povedal posmešne Harry
-Ty si nespal?
-Spal ale v lietadle, Kto iní by to odšoféroval domov?
-Ja neviem, možno tvoj osobný vodič.
-Na takéto veci šoféra nepotrebujem.- Odvetil ocko a dal smerovku do prava. Zastali sme až na mieste. Pred nádhernou a velkou vilou. Keď som to uvidela nedokázala som zo seba vydať nič iné len wow.
Prešli sme chodníčkom z kameňou aby sme nepostúpali trávnik. Ocko vybral zvezok klúčov a jeden klúč strčil do zámky, na to sa ozvalo len jemné cuknutie.
-Sme doma!- Zakričal. Ale komu sakra? Keby mal frajerku povedal by mi o nej. Teda myslím. Odpovedal mu mužský hlas. On je gay? Ten hlas my bol povedomý a vo dverách sa ukázal Louis Tomlinson ktoý hneď objal ocka a on mu dal pusu na čelo. Ja som stála vo dverách a padla mi sánka.
-Ahoj Amber, som Louis.- Pozdravil sa mi brunet oblečený v riflových kraťasoch bez trička a celkom nižší od Harryho.
-A-a-ahoj- Vykoktala som zo seba a on sa iba usmial. Harry s Louim vošli dnu ale ja som zostala stáť vo dverách kôli šoku ktorý som nečakala. Popravde pre mňa to bol príjemný šok lebo som bola Larryshiper.
-Amber žiješ?
-Ah.. Hej- A vošla som dnu.
YOU ARE READING
My Dad
FanfictionMôj život sa zmenil jedinou správou a všetko sa otočilo hore nohami... Som dievča s celkom normálnym životom ale keď mi popová hviezda odošle už spomínanú správu, tak sa všetko zmení. Presťahujem sa, spoznám nových ludí, ale aj životnú traumu...