Dragons Sisters: Prísľub Mieru [ DOKONČENÉ ]

Koniec či začiatok?

Pohľad z tretej osoby:
Prípravy, výcviky, to všetko a ešte viac obyvateľov Angory trápilo. Nikdo sa nezastavil, aby si dal s priateľmi čaj, všetci boli ako na dráte. Dračie Sestry tvrdo trénovali, aby sa čo najviac zdokonalili v boji a jazde. Teteza dostala nové dve sedlá pre svoju dračicu Gradarth. Požiadala svojho nového kráľa Hessariona, že si praje, aby počas bitky bojoval jej priateľ a jej nová láska po jej boku. Kráľ súhlasil, aj keď nerád. No bol potrebný každý muž či žena, ako to elfovia majú vo zvykoch vo vojnách. Ženy sa môžu stať dobrými panovníčkami, môžu bojovať v armáde.

Mia sa snažila zlepšovať v boji, rovnako ako všetci ostatní. Od rána do večera bolo počuť rinčanie zbraní na nádvorí. Práce bolo veľa, nemohla sa už ďalej odkladať.

Na tretí deň od Terezinho návratu bol Vargas pustený z väznice a hneď dostal aj prvú úlohu. Mal pomocou temnej mágie zistiť, čo Dahud plánuje ďalej. Ochotne súhlasil s týmto návrhom, dokonca bol rád, že môže nejako pomôcť. Predsa len bol jediný, kto už dlhé roky ovládal prastaré zlo. Žiadny iný elf nechcel riskovať, že by jeho duša upadla do večnej temnoty, plnej chamtivosti po moci. Leaslye mala o niečo ľahšiu úlohu, ako ostatné jej priateľky. Každý jeden deň študovala knihy o medicíne. Iba Rhian sa trápil a každý jedeň deň uvažoval nad tým, ako má Leaslye povedať, že sú obidvaja prekliatí. Bál sa toho, čo by mu na to povedala.

Ako dni plynuli, strach z konca stúpal. Rhianovi bolo jasné, že ak niečo neurobia, zomrie nielen on, ale aj žena, ktorú si tak zamiloval.

Pohľad Rhiana:
,,Leaslye, musím ti niečo povedať." prišiel som ku nej do knižnice s obrovskými obavami. Stres vo mne každú jednu minútu narastal, až sa premenil na šialenstvo. Žeby bol toto zámer kliatby? Prinútiť svoju obeť stratiť zdravý rozum a ukončiť to? ,,Čo také?" spýtala sa ma tým jej láskavým tónom a po celý čas neodtrhla zrak od knihy, ktorú zrovna čítala.

,,Vieš- ja. . . tú knihu o nekromancii, čo si pred nedávnom čítala. . ." začal som dosť koktavo, čo sa u mňa moc nestáva. ,,Čo je s ňou?" konečne zdvihla zrak a uprela na mňa svoje nádherné oči.

Z hlboka som sa nadýchol a odvetil som: ,,Je prekliata. Každý kto ju prečíta- no, neviem čo sa s ním stane. Ale určite to nebude nič príjemné. A ja neviem, ako to vrátiť späť a zbaviť sa prekliatia. Je mi to tak ľúto, nevedel som, že niečo také je vôbec možné. Informoval ma o tom Hessarion."

Neveriacky na mňa pozerala, ako keby som povedal niečo úplne nezmyselné. ,,Daj mi chvíľku." povedala, výstražne zdvihla prst a ponorila sa do jednej z kníh. Chvíľu listovala medzi stranami, kým nenašla to, čo potrebovala. ,,Tu. Pozri sa sem." prstom ukázala na text.

,,Jazero magických rýb?" zdvihol som jedno obočie.

,,Presne tak. Tu sa píše, že ak sú ryby, čo žijú v tomto jazere ochotné niekoho zbaviť ťakžej, či jednoduchej kliatby, začnú žiariť rôžnymi farbami. Stačí sa okúpať v ich jazierku po dobu zhruba dvaciatich minút. Háčik je v tom, že sa to jazero nenachádza v Dras Leone." vzdychla si, ale hneď na to sa jej výraz zmenil na šťastný.

,,A ja presne viem, ktoré je to jazero a kde presne sa nachádza." zabuchla knihu, vyskočila na nohy, chytila ma za ruku a ťahala ma preč z knižnice.

Ja viem že je to dnes trochu kratšia kapitola, ale je to ako keby taká predohra pred koncom tohoto príbehu :). Kto z vás vie, aké je to jazero? Už tu v tomto príbehu bolo :D.