Dragons Sisters: Prísľub Mieru [ DOKONČENÉ ]

Laura

Pohľad Kamily:
,,Prečo si to urobila!" kričala som na ňu už asi pól hodinu. ,,Hovorím ti, že som tam niečo videla." túto vetu povedala už asi ôsmy krát.

,,To hádam neni ani možné! Vieš čo sa Flameriderovi mohlo stať?! Mohol sa vážne zraniť!" kričala som a naštvane som rozhadzovala rukami. ,,Tak už sa nehnevaj." svoj pohľad sklopila k zemi.

Už sme boli skoro v Angore, no potom sme kvôli Laure takmer zomreli. Z ničoho nič vykríkla a zošmykla sa zo sedla. Padala medzi stromy. Flamerider okamžite zareagoval, keď zaregistroval, že mu chýba druhý jazdec. Vrhol sa strmhlav dolu, aby ju chytil. No ako sme sa obrovskou rýchlosťou blížili k zemi, nestihli sme dobrzdiť a asi je už jasné, čo sa potom stalo.

Chvíľu sme prelietavali medzi stromami a nakoniec sme sa asi z piatich metrov v rýchlosti zrútili na zem, medzi stromy.

Vzdychla som si: ,,Dobre, čo si tam hore videla?" Bolo na čase, aby som sa ukľudnila. Nemalo cenu sa tu rozčuľovať, strácala som tým náš drahocený čas.

,,Neviem čo to bolo. Ale vyzeralo to ako silueta draka a jazdca." vysvetlila mi.

,,Takže kvôli nejakým siluetám si musela vyskočiť zo sedla?" znovu som hromžila. Flamerider si kvôli nej odrel bok do krvi a jemne kríval na prednú ľavú nohu. Skončili sme niekde, kde to vôbec nepoznám a neviem, ako a kedy budeme môcť pokračovať v ceste.

,,Naozaj ma to mrzí, no chceli nám ublížiť. Tým som si istá. Ten drak mal v hlave jednu jedinú myšlienku a nebola zrovna pekná." hovorila mi a ja som mala chuť si zapchať uši. No niečo na tom byť pravdy mohlo. V tomto svete je možné všetko, preto je aj možné, že Laura naozaj dokáže cítiť pocity druhých a vyzerá to tak, že nám vidí aj do hlavy.

,,Kto vlastne si?" vyslovila som otázku, ktorá ma teraz ako prvá napadla. Nezdalo sa mi, že je iba obyčajné dievča, ktoré uteká pred upálením. Na chvíľu sa jej v očiach objavil strach, ktorý som nevedela nijako identifikovať. Z čoho bola tak vyľakaná?

,,Vieš- ja. . ." koktala. ,,Moje celé meno nieje Laura." zašepkala po chvíli. Nechápavo som na ňu hľadela. Povzdychla si, zrejme z môjho nechápavého pohľadu, no nakoniec odvetila: ,,Moje meno je Lunaura z rodu Ellyon."

Čumela som na ňu ako puk. ,,Rod Ellyon? O tom som jakživ nepočula." priznala som sa, pretiže naozaj mi to nič nehovorilo. ,,Ani ho nemáš z kadiaľ poznať, pretože sa nachádza na inom kontinente." Celkom som aj zabudla, že nieje z Dras Leony. Mám fúru otázok, no chcem si ich nechať na neskôr. Teraz na to ani neni moc vhodná príležitosť. Teraz je potrebné vymyslieť, ako pokračovať ďalej. Či ďalej poletíme, alebo pôjdeme radšej pešo.

,,Som celkom hladná. Nenašlo by sa niečo na jedenie?" spýtala sa a začala sa okolo seba obzerať.

,,Obávam sa, že budeme musieť nejaký čas vydržať bez jedla, pretože našou hlavnou prioritou je doraziť do Angory bez ďalších problémov. A to si myslím, že sa nám to bez problémov nepodarí." uvažovala som nahlas.

,,Tak poďme." prehlásila a vydala sa smerom na východ. Iba som nad tým pokrčila ramenami a vydala som sa aj s Flameriderom za ňou.

Cesta bola dlhá a nudná. Flamerider bol miestami nervózny, pretožo ho zrejme bolela tá noha, ktorú si zranil a po ktorej musel chodiť.Aj keď sa snažil na ňu nestúpať, s našou rýchlou chôdzou sa musel zmieriť a rovnako aj s bolesťou, ktorú mu chôdza vyvolávala. Asi po hodine a pól sme sa zadtavili na krátku prestávku, vedľa rieky.

,,Moment. . . Ak sme u rieky, ktorá tečie smerom na východ, tak sa čoskoro dostaneme do Angory." zvolala som, keď som si uvedomila, ktorým smerom tá rieka tečie. Bolo to naozaj jednoduché. Najvýchodnejšia rieka v Dras Leone pretekala cez Angoru a potom sa vlievala do Mora Smrtiacich Nárekov. Voda v rieke sa pôvodne nachádzala v najväčšom jazere Dras Leony. Toto jazero bolo stred celého kontinentu a zároveň sa na ňom nachádzalo jediné jazerné mesto, Carvana.

Voda z jazera vytekala tromi riekami, každá z nich sa potom vliala do mora. Smerom na juh sa tiahla rieka, ktorá pretekala cez mesto Brising a potom sa vlievala do Prázdneho mora. Na východ sa tiahla už spomínaná rieka, ktorá pretekala cez Angoru a v Angore sa rozdeľovala na ďalšie tri menšie riečky. Smerom na sever pretekala rieka, ktorá tiekla cez mesto Lotus a o niekoľko kilometrov cez mesto Rybak. Následne sa vliala do Nemenovaného mora. Na východ sa rieka vlievala do už spomínaného Mora Smrtiacich Nárekov a smerom na juh sa znovu rozdelila na dve ešte menšie riečky. Jedna potom vytvorila malé jazero a druhá pokračovala ďalej a skončila až v meste Maryin. Takže nám stačí ísť po toku tejto rieky stále na východ a po čase sa dostaneme do Angory.

Povedala som svoj nápad Laure, alebo teraz už Lunaure a tá s tým súhlasila. Radšej som jej nevysvetľovala geografiu Dras Leony, to by bolo na dlho. Ešte chvíľu sme posedeli na tráve a potom sme pokračovali v ceste domov.

Zazvonil zvoniec a kapitoly je koniec :). To by bolo pre dnešok teda všetko, dúfam, že sa kapitolka páčila. Dala som sem aj trošku tej spomínanej geografie, aby ste si mohli mapu Dras Leony lepšie predstaviť. Aj keď si myslím, že je to s týmto popisom dosť náročné. Ja by som s tým mala dosť veľký problém, keby nemám nakreslenú mapu hneď pred sebou XD. Tak mi napadlo, chceli by ste ju dať do ďalšej kapitoly? Je to iba taký malý náčrt, aby som sa v tom vedela vysomáriť.

Prajem vám všetkým pekný večer a následujúci zajtrajší deň <3. Nech je váš deň či večer, plný radosti a optimizmu :).