Omamné pokušenie ✓

Prológ

Vonku strašne lialo a fúkal silný vietor, ktorý jej rozhadzoval vlasy na všetky strany. Oblečené mala len čierne dlhé šaty s hlbokým výstrihom do V, vysokým strihom s krivkami tela a veľkým rozdelením na stehnách, vďaka ktorému jej nohy vyzerali dlhšie a krajšie.

Snažila sa prejsť do budovy čo najrýchlejšie. Ku koncu už dokonca dobehla, kým sa ocitla vo vstupnej hale a vydýchla si od úľavy. Dážď mala rada, ale nie v prípadoch, keď potrebovala vyzerať k svetu.

Vytiahla si prútik z kabelky a upravila svoj vzhľad. Vlasy, premočené šaty, makeup. Nakoniec sa pozrela do zrkadla na chodbe a neodpustila si úsmev na svoj odraz.

Následne sa otočila a na svojich čiernych lodičkách prechádzala stále ďalej. Čím bližšie bola k svojmu cieľu, tým zreteľnejšie počula klasickú hudbu, rozhovory ľudí, ktoré sa len ťažko dali rozpoznať a predovšetkým cítila opojnú vôňu alkoholu.

Vstúpila cez mohutné dvere a s náznakom úsmevu pozorovala všetkých tých ľudí, ktorí tancovali, bavili sa a oslavovali.

,,Slečna Grangerová," počula mužský hlas neďaleko a otočila hlavu tým smerom, aby sa stretla s tvárou Ministra Kingsleyho. ,,Už som sa sám seba pýtal, či sa tu objavíte." Natiahol svoju ruku k jej, aby ju mohol jemne pobozkať na kĺby.

,,Niečo také by som si nenechala ujsť, Minister," zasmiala sa a znova sa pozrela všade, kde jej oči dovideli. ,,Predsa tu pracujem a lepší spôsob, ako osláviť Nový rok, než na ministerskej oslave som nenašla."

,,Samozrejme, na vašom oddelení ste snáď viacej, než u seba doma," Hermiona sa naňho len pozrela naoko ublíženým pohľadom. ,,Každopádne mi to vôbec neprekáža. Niekto s toľkými znalosťami vo viacerých oblastiach sa nám tu vždy hodí."

,,Oh, ja už som si myslela, že ma tu držíte kvôli mojej osobnosti!" Položila si ruku na srdce, avšak zasmiala sa.

,,Vyžaruje z vás skvelá energia, Slečna Grangerová," povedal nakoniec s malým úsmevom. ,,Nechám vás teraz, aby ste sa mohli zabávať a užili ste si posledné hodiny tohto roka."

,,Ďakujem, aj vy si ho užite!" Stihla mu ešte povedať, než zmizol.

Aj ona sa už chcela otočiť, ale z jej druhej strany stála úplne iná osoba. ,,Hermiona!" Oslovila ju ryšavka a uväznila ju v silnom objatí.

,,Ginny," vydýchla napoly bez dychu. ,,Myslela som, že zostaneš s Jamesom doma. Harry ospravedlnil tvoju neprítomnosť."

,,Ja viem, že to urobil. Jamesa som nechala u mamy. Môj manžel dnes preberie ocenenie za najlepšieho Aurora, ktorý chytil väčšinu Smrtožrútov, musím u toho byť!"

Hermiona len prikývla. ,,Chápem," povedala a usmiala sa na ňu. ,,Som rada, že tu si. Ako vidím, Harryho obklopujú novinári a ja neviem ako by som to zvládala, keby musím byť v jednej miestnosti s ty vieš kým bez toho, aby som mala niekoho, kto by bol so mnou."

Nastala chvíľa ticha a Ginny Potterová sa pozrela do zeme. ,,Takže ti to nikto nepovedal," ozvala sa nakoniec.

,,Čo myslíš?" Spýtala sa zmätene.

,,Môj brat nepríde," Hermiona čelila jej intenzívnemu pohľadu a aj keď toto bolo viac než vyhovujúce, rozmýšľala nad dôvodom, ktorý hneď dostala. ,,Pred týždňom odletel do Škótska. Vieš, hrá za ten jeho metlobalový tím. Spomenul, že tam zostane nastálo."

Opäť sa zmohla na jednoduché pokývanie hlavou. Toto chcelo...spracovať.

Ešte počas vojny sa dala dokopy s Ronaldom Weasleym. Keď to všetko skončilo, noviny boli plné článkov k ich vzťahu. Spočiatku to fungovalo, ale časom mu začala liezť sláva na mozog. Vôbec tomu nepomohlo, keď začal hrať metlobal a stále cestoval. Hermiona akoby preňho neexistovala.

Rozišla sa s ním. Nebolo to v dobrom - trval na tom, že sa zmení, ale ona tomu neverila. Bolo to jej rozhodnutie a mala pri sebe Harryho a Ginny, ktorí stáli na jej strane.

Niežeby to nebolelo, tá rana bola dosť silná, no postavila sa zase na nohy a dokázala normálne fungovať aj bez neho. Avšak vždy, keď ho videla, vybavili sa jej spomienky a bolo to mučivé. Predsa len hi milovala, aj keď častokrát mala pochyby kvôli jej predošlým skúsenostiam...

Ich oficiálny rozchod nastal len pred pár týždňami, takže to pre ňu bolo ešte celkom čerstvé. Za čo bola rada bol aspoň ten fakt, že verejnosť zatiaľ o ničom nevedela - iba ona, Ron, Harry a Ginny boli s týmto faktom oboznámení. Práve preto očakávala, že dostal pozvánku na dnešný večer ako jej partner, ale pravdepodobne tomu nedával pozornosť, keď bol v zahraničí kvôli metlobalu.

,,Pôjdem za ním," vyrušil ju hlas jej kamarátky a všimla si, ako sa pozerá na svojho manžela. ,,Ty sa zatiaľ skús vyhnúť tým požieračom informácií s foťákmi, áno?"

Obe sa zasmiali. ,,Pokúsim sa."

Pozorovala jej vzďaľujúci chrbát a potom sa otočila, keď spozorovala niečo zaujímavé. Mladík u baru, ktorý tam sedel úplne sám a stránil sa ktorejkoľvek zábave okolo neho. Podišla bližšie.

Odsunula si barovú stoličku vedľa a keď sa pozrel, aby zistil, kto spôsobil pohyb, spoznala ho. ,,Malfoy?!"