Denník školskej Ja

Sobota

Včerajšok bol fakt senzačný. Bolo to možno zdanlivo nereálne. Aj ja som to musela dosť dlho spracovávať. Jeho strýko vlastní staré kino. Pokúšal sa ho dať dokopy ale bolo príliš malé maximálne pre 2 osoby. Tak si z toho spravil osobné kino, do ktorého ma Adam zobral. To bolo len pre vysvetlenie a teraz sa presunieme k dnešnému dňu...

Ráno ma zobudil budík o 7:56, kedy som si ho tak nastavila?? Veď som chcela spať dlho. Večer som si dlho písala s Ninou a s Kim takže to nechápem. Vyšla som von a keď som sa pozrela do zrkadla skoro som omdlela. Na ksichte presne v strede čela som mala beďar veľký ako moja hlava. Toto snáď nemôže byť pravda?! Pomyslela som si a hneď som sa pokúšala ho stamad nejako dostať. Vymackla som ho a už som bola spokojná. Rýchlo som si naniesla špirálu dala jemný rúž, skôr balzam a bola som konečne odhodlaná ísť niekam vonku. Ešte som si však vysušila vlasy a pravdaže som sa obliekla a najedla. Keď som už odchádzala na stretko s Ninou všimla som si na tvári niečo čo ma zarazilo viac ako ten beďar ráno, bol to napuchnuty beďar. Do riti! Nadávala som v mysli. Čo teraz?? Rýchlo som schytila korektor a natrepala si ho na ksicht. Našťastie to ten pukel ako tak zakrilo. Utekala som na zraz. Doma som si zabudla okuliare, listok na autobus a zlavovy kupón do fitka. Musela som platiť plnú sumu a nie je to lacný špás. Keď som sa prezliekla do úboru a s Ninou sme sa vybrali ku bežiacim pásom, uvidela som na druhej strane fitka Sebastiana.
"Nina, pozri!"ukázala som na Sebastiana a sklonila som hlavu.
"Pravda, ÚSTUP!!"povedala Nina a ja som sa neudržala a začala som sa smiať, to priiahlo pozornosť mnohých ľudí na okolo. Našťastie nie Sebastianovu. Prišli sme k bežiacim pásom a začali sme jemnou chôdzou. Pomaly sme zrýchľovali. Vedľa mňa sa zrazu ozval hlasy...
"Vás sme tu teda fakt nečakali!" Obe sme sa otočili za hlasmi aj keď sme mali slúchadlá bolo zreteľne počuť kto tam je. Sebastian a jeho najlepší kamoš Peťo (nie ten druhák čo chodí s Erikou, iný) .
"Super."povedali sme naraz a ďalej sme bežali.
"Prečo ste tu?? Chudnete??"
"Nie,ale ty by si mal!"povedala Nina Peťovy. Ale je to pravda Sebastian je oproti nemu taká palicka a on sa tu ide s nami hádať!
"No moja vieš..."nestihol dokončiť a už som ho pre istotu stihla prerušiť.
"Máš problém, tak sa s nami nebav, zbohom!"obrátila som sa a šla som si zacvičiť na loptách. Nina sa tam zostala hádať s Petrom čo ma pobavilo ale nevadí. Keď som prišla, obrátila som sa lebo som mala pocit že za mnou niekto ide. Sebastian...
"Čo by si rád??"spýtala som sa ho s iróniou v hlase.
"Šancu!"odpovedal a pristúpil o krok bližšie.
"Nechápem!"
"Čo na tom nechápes?? Proste chcem druhú šancu."
"Ale toto chápem, len nechápem čo odo mňa čakáš??"
"Odpustenie."
"To by si chcel čo ??"
"Medzi nami to nemuselo dopadnúť takto keby si sa nedala dokopy s tým Adamom!!"
"Prosím?? Ty čo tu vyťahujes Adama?? To ty si si to pokaslal!!"
"Ale chcel som to napraviť!"
"Hej ty si chcel! Vieš čo prešla ma chuť cvičiť!"odišla som schmatla som Ninu a doslova vybehla z fitka. Nina sa ma pýtala čo sa deje no ja som pen mlčky šla a až keď sme sa bezpečne vzdialili povedala som čo sa stalo.
"Viem, nie je to síce nič hrozné ale aj tak ma mrzí to že on si chybu nepriznal!! Všetko na druhého, horoskop klame, vraj váha a strelec si dokážu sadnúť, povedať si všetko, dôverovať si pf no určite!!" Potom sme sa už radšej na tú danú tému nebavili. Užívali sme si slnka, šli na zmrzku, neskôr na futbalový zápas. Bola to sranda. Okolo 19:57 som šla domov. Keď som došla domov čakalo ma nemilé prekvapenie. Akonáhle som sa odlíčila opäť som si všimla svoj hnusny ksicht a radšej som hneď šla preč z kúpeľni. Osprchovala som sa a radšej som hneď zaľahla. Vyrážku som si ešte predtým radšej natrela krémom na vyrážky a už baozaj som šla spať. Divne je že mi Adam nenapísal ani jednu sms. Dúfam že sa nič nestalo,dnes ani nehral futbal. Hral len Chris.