Čo skrýva?

6. časť

Pohľad zatiaľ neznámej osoby

V jeden nádherný slnečný deň som sa rozhodol, že pôjdem navštíviť našu stupidnú školu. V tom momente sa deň hneď zhoršil...

Zobudil som sa na nepríjemné slnečné lúče svietiace priamo na mňa. Áno, bola už jeseň čiže mi mohlo dôjsť, že budem zas meškať do školy. No, svet sa nezrúti. Tak som sa nejako dokopal do kúpeľne, prichystal sa obliekol a zišiel na raňajky. Bolo mi divné, že ma nikto nezabudol, až dokedy som neuvidel pripravené raňajky a pri nich papierik s nápisom:
Zlatíčko, pripravili sme ti raňajky, tak sa najedz predtým ako pôjdeš do školy. My s tvojím otcom sme museli súrne odletieť kvôli istej zmluve, tak sa vrátime o týždeň. Správaj sa slušne, povedala som všetko Alfredovi, bude sa o teba ten čas starať.
Pekný deň
Mama
"Tss, že pekný deň" povedal som si a skrčil papierik s odkazom a hodil za seba. Sadol som si za stôl a začal raňajkovať. Tých páru minút naviac už nič nezmení.
S chuťou som sa pustil do palaciniek s nutelou a ovocím. Oni vedia ako ma podplatiť, zasmial som sa a dojedol som.
Vyšiel som z domu a v aute má už čakal Alfred, ktorý je náš vodič. Keď rodičia odídu tak ako teraz tak je aj môj "opatrovník". Ale veď sa už o seba viem postarať. Asi to nedokážu pochopiť, veď už mám o chvíľu 18 som dospelý.
Nastúpil som do auta a pozdravil sa Alfredovi. On sa mi odzdravil, naštartoval a vyšiel z dvora smerom k mojej škole.
"Opäť si zaspal, to ti to učiteľka bude akceptovať?" spýtal sa ma a zazrel do spätného zrkadla, aby zistil, či ho vnímam. Lakťom som sa opieral o dvere auta a hlavu som mal podopretú. Môj unudený výraz som venoval okolitej prírode ktorú som ani nevnímal. Pozrel som do spätného zrkadla a neodpovedal som. Došli sme pred školu a ja som len vystúpil a pozdravil sa mu. Nepočul som či odzdravil, čo určite urobil, lebo som už zabuchol dvere. Sledoval som ako odchádzal a vošiel som na školský pozemok.
Naša škola bola ohradená asi dvojmetrovým plotom, akoby sme boli niekde v polepšovni alebo čo. Ale až na ten plot musím povedať, že je to celkom pekná budova. Moderné vybavená, veď ako by ani nebola, keď do nej chodia samé zazobané deti. Nechcel som to tak povedať, ale, áno, považujem sa za zazobané dieťa. Vošiel som dovnútra, prezul sa a šiel som do triedy.
Akurát zazvonilo na koniec hodiny a chodby sa začali plniť študentmi. Okolo mňa prechádzali ľudia a nezabudli sa na mňa pozrieť takým tým WTF pohľadom. Okéj no. Zafarbil som si vlasy na červeno, ale stále mám len dve ruky a nohy, alebo nie. Skontroloval som to, všetko v poriadku.
"Na čo čumíte?" okríkol som skupinku druhákov, ktorí si mysleli, že sú neviem čo. Asi morské riasy, alebo tak nejako.
Vošiel som do triedy a hneď na mne spočinuli všetky pohľady.
"Héj, kámo, ty si sa nám nejako vyfarbil," zakričal Sam na plné hrdlo a ešte hlasnejšie sa začal smiať. Už ležal na lavici, kopal nohami a chytal sa za brucho. Ostatní sa už začali venovať svojej práci, lebo vedeli, že sa do tohto nemusia veľmi pliesť.
Hodil som do Sama moju tašku a prestal sa smiať. Šiel som si sadnúť na svoje miesto v strednom rade v predposlednej lavici. Cestou k nej má chytila čiasi ruka. Dievčenská ruka. Bola to Claire. Celkom príťažlivé dievča, až sa mám slušne vyjadriť. Dlhovlasá blondína s modrými očami a veľkými no..
"Červená ti pristane," povedala, ja som sa k nej otočil zatiaľ čo ona na mňa hádzala svoje zvodné pohľady. Škoda jej no. Každý už vie aká je a len blbci, čo ju chcú len využiť, sa ňou nechajú zlákať. Ja k nim samozrejme nepatrím.
"Ďakujem," odpovedal som na jej kompliment a pokračoval v ceste k môjmu miestu.
Akurát, keď som si sadol vošla učiteľka, s ktorou máme ďalšiu hodinu- biológiu. Mimochodom tá učiteľka je naša triedna, tak určite bude mať veľa kecov okolo prospechu a dochádzke. Síce je, ako som už spomínal, jeseň- čiže začiatok roka, ona chce mať najlepšiu triedu. No to nás ešte nepozná. Chudinka. No, ale aj my, chudáci.
Všetci sme sa na pozdrav postavili. Museli sme ešte čakať za Samom pokým sa postaví z lavice, na ktorej doteraz ležal. Potom sme si posadali a triedna, ako každý učiteľ, kontrolovala kto chýba, a nezabudla ani upustiť páru komentárov.
"Raynold Light! Kde si bol na prvých dvoch hodinách? Ako si to predstavuješ? A čo si si urobil s vlasmi?" hovorila rýchlo a naštvane, postavila sa spoza katedry, aby mala na mňa lepší výhľad a čakala na vysvetlenie.
"Nemyslíte si, že je to moja vec, keď si zafarbím vlasy? A ohľadom tých dvoch hodín, zaspal som," odpovedal som jej pokojne a to ju naštvalo viac, no vedela, že nemá význam sa so mnou ďalej hádať, tak si šla zas sadnúť na miesto a kontrolovala ďalej dochádzku.
"A kde je zas Alexandra Greenová? Ona sem chodí ako do knižnice. Za celý rok tu bola dokopy taký týždeň. No veď ja jej ukážem, keď príde," vravela nahnevane, až bola červená ako paprika.
"Ale ona za to nemôže, lebo-" ozvala sa na jej obranu, na počudovanie, Claire.
"Ticho, Evansová, dala som ti slovo?" pričom na Claire hodila neúprosný pohľad. Ale ona sa nehodlala len tak nechať, opätovala jej ten istý pohľad.
Mimochodom, je pravda, že Alexandra sa v škole už takmer týždeň neukázala. Ju to tu nebaví asi tak, ako aj mňa, no s tým rozdielom, že ja tu sedím a ona si niekde povaľuje šunky. Z mojich myšlienok má vytrhol nepríjemný hlas našej triednej.
"Zajtra k vám do triedy nastúpi nový študent, tak dúfam, že ho pekne privítate," povedala už pokojná učiteľka, na čo celá trieda odpovedala, že sa nemá čoho báť a áno a také tie reči tohto typu.
Dievčatá sa z toho šli zblázniť. Už sa nemohli zajtrajška dočkať, až pískali od radosti a rozprávali sa o tom čo si na seba oblečú a že potrebujú niečo sexy aby zaujali a také drísty.
No počkaj zajtra sa máš na čo tešiť, náš nový spolužiak. Pomyslel som si a narodil som diabolský úsmev. Sam do mňa šťuchol lakťom.
"Aj ty si už predstavuješ s tým novým spoločnú budúcnosť, ako naše spolužiačky?" Povedal zadržiavajúc smiech, no keď to dopovedal tak už sa neudržal a vybuchol smiechom. Všetci sa naňho pozreli, ale potom pokračovali vo svojej činnosti. Až na triednu.
"Samuel! Okamžite odíď z mojej hodiny!" ešte to ani nedopovedala a Sam už stál pri dverách s úsmevom na tvári.
"Doví," zasalutoval a už za sebou zabuchol dvere.
"Hej! Vráť sa! Raynold, bež za ním a zavolaj ho naspäť," rozkázala mi učiteľka a ja som už stál a šiel k dverám. Už som ich otváral, keď som ešte začul triedou ako si šomre popod nos.
"Takéto správanie, nehorázne," a ďalej som už nepočul.
Stál som na chodbe a uvidel Sama ako sa opiera o stenu a čaká na mňa.
"No poď," povedal mi a otočil sa smerom na odchod, keď ho zastavil istý chlapec.
"Nazdar, neviem, či som tu správne, viete mi pomôcť. Je to tu ako bludisko," povedal usmial sa a poškrabal sa na hlave.
Kto to je. Ako prvé má napadlo, že to bude ten nový, ale on ma nastúpiť až zajtra. Tak kto je potom tento tmavovlasý chlapec?
Ukázal Samovi nejaký papier, pravdepodobne rozvrh. Ja som stále stál pred triedou, ale podišiel som k nim, lebo Sám si očividne nevedel dať rady s jeho rozvrhom.
"Si tu správne, tieto dvere," povedal konečne Sam, a ukázal na dvere, z ktorých som len pred chvíľou vyšiel.
"Vďaka. Ja som Chris, teší ma," a podával nám ruku.

Tak čaute nová časť je tu, a ja sama sa už nemôžem dočkať ďalšej časti.
No, každopádne, ďakujem, ako vždy, za všetky vote a komenty, veľmi, veľmi ma motivujú. A hlavne keď vidím, že to niekto vôbec číta, je mi super.
Tak nazdar v ďalšej časti.

~Kačenkaaa

XOXO